Planéta Zem má za sebou najteplejšie leto na severnej pologuli s rekordne teplým augustom, ktorý podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) zakončil sezónu nadmerne vysokých a smrteľných teplôt.

WMO a európska klimatická služba Copernicus v stredu oznámili, že uplynulý mesiac bol nielen najhorúcejším augustom, ale bol taktiež druhým najteplejším nameraným mesiacom. Rekord patrí tohtoročnému júlu.

Podľa služby Copernicus, ktorá má záznamy od roku 1940, je rok 2023 zatiaľ druhým najteplejším po roku 2016.

August bol asi o 1,5 stupňa Celzia teplejší ako predindustriálny priemer. To je hranica, ktorú sa svet snaží neprekročiť, hoci vedcov viac znepokojuje nárast teplôt v priebehu desaťročí, a nie iba výkyv za mesiac.

Vo svetových oceánoch tvoriacich viac ako 70 % zemského povrchu zaznamenali historicky najvyššie teploty – takmer 21 stupňov Celzia.

Vedci pripisujú rekordné teploty vplyvu zmeny klímy v kombinácii s fenoménom El Niño, ktorý mení počasie na celom svete. Podstatnejšiu úlohu však zohráva spaľovanie fosílnych palív.

Extrémne horúčavy podľa odborníkov predstavujú veľmi vážne ohrozenie života, najmä starších ľudí. Podľa jednej štúdie sa odhaduje, že počas minuloročných horúčav v Európe zomrelo ich následkom na srdcové problémy viac ako 61-tisíc ľudí.