Kto nemá rád leňošenie? Určite takí ľudia existujú, no každý si sem tam potrebuje oddýchnuť. Od oddychu sa však rýchlo dá spadnúť do poriadneho leňošenia. Vysedávanie pre televízorom, hodovanie rýchleho občerstvenia a všeobecné ničnerobenie má ale svoje úskalia.
Ako informuje web TV Noviny, aj krátkodobý nedostatok pohybu môže mať vážne dôsledky na zdravie mozgu. Objavil sa totiž nový výskum, poukazujúci na to, že už desať dní nečinnosti môže spustiť zmeny spojené s Alzheimerovou chorobou.
Možno sa ti zdá, že tých správ o nutnosti pravidelného pohybu je už troška priveľa. Nedá sa však poprieť to, že hovoria pravdu. Pohybovať by sa mal každý, no hlavne ide o dôchodcov, ktorí by mali pohybu venovať väčšiu pozornosť. To oni čelia najvyššiemu riziku vzniku chronických ochorení vrátane neurodegeneratívnych porúch.
Na základe údajov zverejnených Svetovou zdravotníckou organizáciou sa každý rok diagnostikuje približne 10 miliónov nových prípadov demencie. Až zarážajúce veľké množstvo – 70 percent, tvorí práve Alzheimerova choroba. Odborníci už veľmi dlho skúmajú to, čo podporuje jej vznik. Teraz sa ukazuje, že kľúčovú rolu zohráva životný štýl, ale aj pravidelný pohyb.
Nečinnosť chorobe hrá do kariet
Nový výskum pochádza z americkej Univerzity v Missiouri. Vedci sa v ňom rozhodli, že na 10 dní obmedzia akýkoľvek pohyb zadných končatín laboratórnych potkanov. Už len 10 dní ničnerobenia malých experimentálnych potkanoch spôsobilo zmeny v ich mozgoch – zmeny, ktoré vedci spájajú s Alzheimerovou chorobou.
Testované zvieratá vykazovali zvýšenú prítomnosť proteínov spájaných s týmto ochorením. Oblasť v mozgu zodpovedná za pamäť a učenie – hipokampa – sa stvorila inzulínová rezistencia a zvýšená tvorba voľných radikálov. Výskum následne odhalil aj ďalšie problémy, ktoré boli stvorené nútenou lenivosťou.
V potkanoch sa objavila porucha v metabolizme železa. Jeho množstvo sa v mozgu a krvnom sére začalo znižovať a popri tom sa hromadilo vo svaloch. Zistenia nového výskumu teda naznačujú, že aj krátky nedostatok pohybu môže spôsobovať katastrofu v podobe narušenia rovnováhy dôležitých procesov, čo môže viesť k ovplyvneniu kognitívnych funkcií a zvyšovať tak riziko neurodegeneratívnych ochorení.
Riešenie? Pravidelný pohyb
Vedátori vyznačujú, že poznatky sú dôležité hlavne pre starších ľudí, keďže sú to práve oni, ktorí sa stretávajú s obmedzenou pohyblivosťou. Vedec Frank Booth, jeden z autorov štúdie, tvrdí, že nie je potrebné predvádzať sa olympijskými výkonmi, stačí sa iba začať hýbať. Najväčšie prínosy a bonusy z novo začatého pohybu pocítia hlavne tí, ktorí sa dlhšie nehýbali.
Booth potom naznačuje, že ľudia síce dnes žijú omnoho dlhšie, než predtým, obdobie života stráveného v plnom zdraví sa po 65. roku naďalej výrazne skracuje. Alzheimerova choroba môže na človeka zaútočiť už aj v štyridsiatom či päťdesiatom roku života.
