LaVeyov satanizmus nebol o uctievaní biblického diabla ako reálnej bytosti, ale o racionálnom hedonizme, uctievaní vlastného ega a odpore voči kresťanskej morálke. Satan bol pre neho symbolom prirodzených ľudských pudov a intelektuálnej slobody, čo priťahovalo mnohých rebelov a umelcov vtedajšieho Hollywoodu.
James Caan: Krstný syn v skutočnom živote
Na rozdiel od kolegov, ktorí kontakty s mafiou len využívali, James Caan v tomto prostredí vyrastal. Jeho väzby na rodinu Colombo boli také silné, že počas nakrúcania filmu Krstný otec mu skutoční gangstri radili, ako sa má správať, aby pôsobil autenticky. Caan sa nikdy netajil tým, že podsvetie mu imponovalo svojím kódexom cti a lojality.
Jeho oddanosť priateľom z mokrej štvrte ho takmer stála kariéru. V roku 1982 sa objavil na súde, aby podporil Anthonyho „Tonyho Blue“ Russa, vplyvného člena mafie obvineného z vraždy. Caan vtedy vyhlásil, že s Russanom vyrastal a nedokáže ho opustiť v ťažkých časoch. Hollywoodske štúdiá boli zdesené a herec sa načas ocitol na „čiernej listine“. Ukázalo sa však, že jeho väzby boli také hlboké, že ho žiadna kritika nedokázala prinútiť k zmene postoja.
John Travolta: Pod ochranou klanu Gambino aj scientológie
Travolta predstavuje unikátny prípad herca, ktorého kariéra bola opakovane zachránená mocnými štruktúrami v pozadí. Zatiaľ čo v 70. rokoch bol idolom vďaka Horúčke sobotňajšej noci, jeho neskoršie prepojenia na rodinu Gambino a vysoké postavenie v Scientologickej cirkvi vytvorili okolo neho nepriestrelný štít.
Travoltovo prepojenie na podsvetie sa naplno prejavilo pri jeho srdcovom projekte – filme Gotti, kde stvárnil obávaného bosa Johna Gottiho. Počas príprav sa Travolta otvorene stretával s rodinou Gottiho a získal ich „požehnanie“.
Šepká sa, že práve vďaka jeho dlhoročným kontaktom s ľuďmi blízkymi klanu Gambino mu bolo umožnené nahliadnuť do súkromných archívov rodiny. Zároveň je Travolta už desaťročia kľúčovou tvárou scientológie, ktorú mnohí kritici označujú za elitársku okultnú skupinu. Práve táto organizácia mu podľa bývalých členov poskytla „ochranu“ a finančnú stabilitu v časoch, keď sa jeho filmy prepadali v rebríčkoch, čím mu zabezpečila neustály návrat na vrchol hollywoodskej hierarchie.
Roman Polanski: Režisér, ktorý otvoril bránu do pekla
Ak by sme mali vybrať najznámejšieho režiséra spojeného s touto témou, je to nepochybne Roman Polanski. Jeho film Rosemary má dieťatko sa považuje za najlepší okultný triler všetkých čias, no jeho vznik sprevádza mrazivá povesť, ktorá presahuje strieborné plátno.
Polanski bol obvinený z toho, že pri nakrúcaní spolupracoval priamo s Antonom LaVeyom ako odborným konzultantom, aby rituály vo filme pôsobili autenticky. Niektoré dobové svedectvá dokonca tvrdili, že LaVey si vo filme zahral samotného Satana v scéne znásilnenia Rosemary (hoci štúdio to oficiálne popieralo).
Temnota sa však z filmu preliala do reality. Len rok po premiére členovia Mansonovej sekty brutálne zavraždili Polanského tehotnú manželku Sharon Tate. Verejnosť to vtedy vnímala ako „prekliatie“ alebo krutú daň za to, že Polanski vo svojom filme až príliš detailne a provokatívne zobrazil uctievanie diabla v modernej spoločnosti.
