Na prvý pohľad sa športová chôdza môže zdať ako cenovo dostupným športom, lebo potrebuješ len vlastné nohy. Je to skutočne tak, alebo sú predsa veci, do ktorých musíš investovať?
Atletika a konkrétne chôdza patria na Slovensku určite k cenovo dostupnejším športom. Medzi najväčšie výdavky patria sústredenia, výjazdy na preteky do zahraničia, regenerácia – vstupy do wellness centier či masáže – a v neposlednom rade aj tenisky. Vzhľadom na množstvo kilometrov, ktoré nachodíme, zoderieme za sezónu aj niekoľko párov tenisiek.
Ako si na tom po psychickej stránke pred majstrovstvami alebo inými dôležitými súťažami? Ako sa vyrovnávaš s mentálnym aj fyzickým náporom a tlakom?
Stres pred pretekmi už takmer nemávam. Myslím si, že športovci, ktorí sa pravidelne zúčastňujú vrcholných podujatí, ako sú ME či MS, sa postupne naučia svoj stres regulovať. Každý športovec však prechádza ľahšími aj náročnejšími obdobiami. Pre mňa bolo to náročnejšie určite minulú sezónu.
Maturoval som a zároveň som prvý rok súťažil v seniorskej kategórii. Očakávalo sa odo mňa, že budem veľa trénovať a podávať výkony na vyššej úrovni. Zmaturovať na samé jednotky bolo pre mňa veľmi dôležité, pretože som to potreboval, aby ma na školu v USA prijali bez ďalších prijímacích skúšok. V tom období som cítil veľký tlak zo strany trénerov a psychicky to pre mňa nebolo vôbec jednoduché.
Je dôležité mať aj pri takomto športe dobrého trénera, alebo ide o šport, ktorý možno robiť aj na vlastnú päsť?
Kľúčom k úspechu v každom športe je podľa mňa rozhodne dobrý tréner. Mňa od mojich začiatkov v martinskom klube vedie Pavol Zemko. Vďačím mu nielen za to, že ma priviedol k chôdzi, ale aj za to, že zo mňa vychoval športovca, akým som dnes.
A na záver – čo by si rád odkázal mladým ašpirujúcim športovcom zo Slovenska, ktorí by to radi dotiahli na medzinárodnú úroveň?
Aby sa nevzdávali a išli si za svojimi snami. Človek je raz hore, raz dole. Niekedy sa darí, inokedy nie. Taký je šport, či už ide o chôdzu, futbal, hokej alebo čokoľvek iné. Ak sa človek nevzdá a robí šport srdcom, môže raz dokázať veľké veci.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme v budúcnosti všetko dobré. 🙂
