Oblak popola a dymu z prebudenej podmorskej sopky neďaleko tichomorského ostrovného štátu Tonga sa vyšplhal do málovídanej výšky. Ako referuje spravodajský web BBC, podľa britských vedcov sa nachádza až približne 55 kilometrov nad zemským povrchom.
Podľa Simona Prouda z Oxfordskej univerzity dosiahol tento sopečný oblak „neslýchanú“ nadmorskú výšku na hranici stratosféry a mezosféry. Upozorňuje však, že iba malá časť oblaku dosiahla výšku 55 kilometrov a hlavný „dáždnik“ tvorený popolom sa nachádza v 35-kilometrovej výške, nad ktorou je s najväčšou pravdepodobnosťou hlavne vodná para.
Vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vypočítali výbušnú silu sopky, ktorá zodpovedá 10 megatonám TNT, čo je asi 500-krát silnejšie ako atómová bomba zhodená na japonskú Hirošimu na konci druhej svetovej vojny.
Za najsilnejšiu erupciu v druhej polovici 20. storočia sa považuje aktivita filipínskej sopky Pinatubo v roku 1991. Predpokladá sa, že jej oblak popola a dymu sa vtedy vyšplhal do výšky približne 40 km. Podľa Prouda je však možné, že dnešné presnejšie satelity by udalosti na Filipínach poskytli vyššiu nadmorskú výšku.
Filipínska sopka sa vtedy preslávila tým, že spôsobila pokles priemernej globálnej teploty Zeme o pol stupňa Celzia na niekoľko rokov. Emisie sopky Hunga Tonga Hunga Ha’apai, ktorá vybuchla v sobotu večer, sú však zhruba 30-krát menšie ako v prípade vulkánu Pinatubo a vedci tak neočakávajú, že jej činnosť na Zemi vyvolá ochladenie.
