V minulom diele sme sa v našom článkovom seriáli venovali zdravotným sestrám zo Slovenska a Česka. Zamestnancov z konkrétneho povolania budeme hľadať vždy na našich sociálnych sieťach prostredníctvom výzvy s hashtagom #TopyZRoboty. Ak sa netrafíme práve do tvojho povolania budeme radi, keď v komentári pod takýmto príspevkom označíš známeho, ktorý má z tejto práce kopu zážitkov. Všetky výzvy budú spracované v článku.
Dnešný diel vám bližšie priblíži prácu slovenských čašníkov a čašníčok, ktorí sa v podnikoch starajú o príjemnú atmosféru a našu spokojnosť počas voľného večera. Nie vždy však ide všetko podľa predstáv, čoho dôkazom sú aj ich najvtipnejšie a najhoršie zážitky, o ktoré sa s nami rozhodli podeliť. Zoznám sa so šikovnými ľuďmi, vďaka ktorým sa možno aj ty odhodláš zamestnať v tomto odbore, v ktorom slovo „nuda“ neexistuje! 🙂
Sleduj nás na sociálnych sieťach, nech ti neuniknú žiadne výzvy: Facebook | Instagram
Kristína, 20 rokov
Prácu čašníčky robím už niekoľko rokov, ale len ako brigádnička. Najviac zážitkov a skúseností som si odniesla z hotela Salamandra resort, kde som pracovala najdlhšie. Práca s ľuďmi je náročná, najmä v gastronómii, pretože si ľudia niekedy myslia (ako zamestnávatelia, tak aj zákazníci), že čašník = otrok. No práca v dobrom kolektíve je liek na dušu a dôvod na častý smiech. Táto brigádnická práca popri štúdiu mi však okrem iného pomohla nasmerovať ma do budúcna – momentálne študujem právo na Univerzite Mateja Bela.
Najvtipnejší zážitok: Niesla som 4 aperoly pre 10-členný stôl chlapov. Prídem a pýtam sa ich: „Komu dám?“. Všetci smiech.
Najhorší zážitok: Často sa mi stávalo, že mi padali príbory na zem. Raz sa mi však podarilo zhodiť špinavú vidličku z taniera, ktorý som odnášala, pánovi priamo do rozkroku. Mala som dokonalý reflex, pretože tú vidličku som išla z jeho rozkroku automaticky zodvihnúť. Neviem ako sa to mohlo stať, no chlapíkov rozkrok na to hneď mužsky „zareagoval“ a ja, celá zahanbená, som sa ospravedlňovala. On bol červený a ostatní pri stole neverili vlastným očiam, tak som rýchlo odišla. O tejto udalosti som povedala len svojej najlepšej kolegyni, pretože to bola tá najtrápnejšia vec, aká sa mi mohla stať. Najhorší na tom bol fakt, že mal plavky.
Instagram: kristinapuzio
Dada, 36 rokov
K tejto práci som sa dostala ako každý nezamestnaný človek s potrebou byť osožný tomuto štátu a odvádzať dane, aby sme sa všetci mali dobre a venujem sa jej už skoro 8 rokov. Myslím, že túto prácu najviac vystihuje pamätná veta mojej kamošky, ktorá ma prišla pozrieť do práce a po 10 minútach sa ma spýtala: „Ty si do tejto práce robila špeciálne psychotesty????“ Myslím, že to hovorí za všetko! 😀
Najvtipnejší zážitok: Keď zákazník (starý dedko večerníček) prišiel k nám do krčmy v treskúcej zime len v spodkoch a letných šľapkách. Alebo, keď sa ma zákazník snažil presvedčiť, že Veľká noc padla minulý rok na utorok.
Najhorší zážitok: No keď mi zákazník, ktorému som nechcela už naliať, začal ukazovať zbraň. Nič príjemné. Neskôr vysvitlo, že sa mi chcel len pochváliť, že to má na drozdy, lebo mu chodia na čerešne. Skoro ma vystrelo!
Bianka, 23 rokov
Do gastronómie som sa dostala úplnou náhodou cez mamku môjho bývalého priateľa, ako výpomoc cez letné prázdniny a už som jednoducho v gastre ostala. Tento rok to bude štvrtý rok, čo sa venujem baristike a momentálne pracujem ako baristka v Dobrom Bistre v Košiciach.
Najvtipnejší zážitok: Mali sme na obed fašírky z belugy, čo je čierna šošovica, ale je to aj druh veľryby. Volala nám stála zákazníčka, že čo máme v daný deň za špeciality, prečítala som jej menu a pri fašírkach z belugy ostalo ticho a nasledovala otázka: “Vy máte fašírky z veľryby???”. Často sa mi tiež stáva, že zákazníci chcú cappucino bez mlieka. Keď sa spýtam, či teda chcú espresso, jeden mi raz odpovedal: Nie, chcem cappucino bez mlieka. Penu dajte nabok.“ Niektorí sa dokonca dokážu sťažovať aj na takú vec, že majú vo svojom čokoládovo-višňovom koláči, priveľa višní 😀
Najhorší zážitok: Asi najhorší zážitok bol, keď prišiel pán do podniku a nemali sme jeho “obľúbený cheesecake”, tak sa postavil do stredu kaviarne a začal vrieskať na kolegyňu, že ako to je možné, že dnes nemáme ten koláč. Kolegyňa so slzami odišla a poslala tam mňa, samozrejme nastala druhá vlna vrieskania. Pánovi som nedokázala vysvetliť, že každý deň nám nosia INÉ koláče.
Instagram: biankaqrest
Adam, 20 rokov
Bývam neďaleko Banskej Štiavnice a ku práci v gastronómii som bol vedený od ranného veku, keďže moji rodičia vlastnili reštauráciu. Dnes sa rodinný podnik rozrastá a do kaviarne v Banskej Štiavnici som sa dostal vďaka barmanskému kurzu, ktorý som si robil v Banskej Bystrici. Škola Barmana spolupracovala s podnikom v Banskej Štiavnici a z času na čas dohadovala pomerne použiteľných ľudí. Strávil som tam tri roky.
Najvtipnejší zážitok: Do kaviarne je vstup so psom zakázaný a tak jedna rodinka vložila do kočíka ku svojmu dieťaťu aj dve čivavy. Pekne ich zakryli dekou a nemal som žiadne podozrenie, až kým sa z kočíka neozýval viacnásobný štekot.
Najhorší zážitok: Prišiel som ku stolu zaplnenému použitým inventárom a noví zákazníci, ktorí sa bez váhania za neodprataný stôl posadali, mi po prosení začali neochotne podávať taniere a šálky z kútov, na ktoré som kvôli zakrpateným usopleným vrešťadlám nemal šancu dosiahnuť. Po podaní prvých kusov riadu sa v tom začali naozaj vyžívať. Kládli mi ho všade a vôbec im neprekážalo, že už mám plnú tácku. Lyžičky mi dokonca pchali do vrecka zástery. Pomaly som odchádzal, no jedna premotivovaná mamička uvidela ešte príležitosť zbaviť sa… niečoho. Položila mi to na dva posledné voľné prsty. Zrazu som zacítil niečo veľmi podmanivé a teplé. Bola to použitá plienka s úplne čerstvou náložou rádioaktívneho odpadu, až sa z nej parilo.
Instagram: adaamm_l
Rozália, 22 rokov
Tejto práci sa venujem už 6 rokov, prvé 4 roky som ju robila len ako brigádnička. Pracujem v jednej kaviarni v Jelke a svoju robotu mám strašne rada.
Najvtipnejší zážitok: Do kaviarne mi prišiel hosť a tak som sa ho slušne opýtala, čo si bude priať. Odpovedal mi, že si poprosí cigarety a jedno „čapi“. Cigarety som mu podala a čapi som najprv nerozumela, tak som sa ho spýtala, či si prosí čapované pivo. Odpoveď bola nie. Tak mu hovorím, nehnevajte sa, nič iné čapované nemáme. Ale on sa toho nevzdal. Nechápavo som sa na neho pozerala. Hosť úplne naštvaný ,,vybuchol’’, otočil sa a otvoril chladničku. Vybral si jahodový džús Cappy a pozrel sa na mňa, či som normálna, že mu nerozumiem 😀
Najhorší zážitok: Stalo sa to raz, keď sme mali terasu preplnenú ľuďmi. Behala som hore-dole a vtom mi prišiel dovnútra malý chlapček, že si prosí Coca-Colu. Práve som bola otočená chrbtom a keď som sa otočila, už bol von a nechal mi tam 2€. Nechápala som, že prečo mi tam nechal peniaze, keď majú otvorený účet, ale neriešila som to. Keď som mu doniesla colu a peniaze, mama na neho zakričala, aby rýchlo prišiel a vysvetlil jej, prečo si sám objednal. Chlapček začal plakať, že on si nič neprosil. Rodič len naďalej kričal, že ale áno a ešte k tomu aj klameš. Išla som radšej dovnútra a zase prišiel ten malý, že si prosí Coca-Colu. Spýtala som sa ho, či tu bol už pred chvíľou a podala som mu ju s tým, že to zapíšem na ich účet. Asi za polhoďku som videla, že chlapček s Coca-Colou aj s maminou odchádza a nezaplatili za ňu. Bežala som za nimi, že nech sa nehnevajú, ale cola nie je zaplatená. Mamina sa otočila na malého s krikom, že kam dal peniaze a chlapček, že tete, no ja som o ničom nevedela. Malý začal strašne plakať a vtedy mi došlo, že som si tie dve deti poplietla. Aj pri stole reval malý, aj na ulici. Asi si viete predstaviť ten výraz rodičov, keď som im to vysvetlila…
Instagram: dinkarozsika
Miriam, 18 rokov
Pracujem v Kaviarni Venezia v Krupine asi 2 mesiace a kamarátka mi túto prácu ponúkla s tým, že hľadajú brigádnikov.
Najvtipnejší zážitok: Zákazníčka si vypýtala jedno latte bez mlieka. Dívam sa na ňu, či si zo mňa robí srandu, keď som pochopila, že asi nie, tak som sa jej snažila vysvetliť, že sa to nedá. Asi po 10 minútach vysvetľovania, ako sa latte robí, to pochopila. Ale keď mi potom povedala, že dobre, že latte si neprosí a vypýtala si namiesto toho bezlaktózové cappucino, tak v tej chvíli som odhodila zásteru a išla preč.
Najhorší zážitok: Asi ten, keď som za barom od nervov nadávala a prišiel za mnou pán, ktorý ma slušne poprosil, aby som zmiernila slovník. Ja som však od nervov poslala kade-ľahšie aj jeho. Všetko by bolo „fajn“, keby som nezistila, že to je môj šéf! 😀
Petra, 20 rokov
Ako čašníčka pracujem už od svojich pätnástich. Keďže je to práca, ktorú si dievča veľmi ľahko nájde, začala som už na strednej škole. Teraz študujem už na vysokej škole a z čašníčky som sa posunula na baristku.
Najvtipnejší zážitok: Ako dievča sa často stretneš s ľuďmi, ktorí nie sú práve slušní, nezávisle od toho, v akom type podniku pracuješ. Keď som pracovala ešte na rajóne, tak sa mi bežne stávalo, že všetci okukovali moje prsia, keďže majú o čosi väčšie číslo, ako baby priemerne majú. Raz, keď prišla partia mladých chalanov, to však neprestalo len pri hlúpych narážkach, no rovno na mňa aj siahli. Chalan ma chytil za zadok a stlačil. Ja som sa len milo usmiala, nežne ho chytila za ruku a zároveň zvrtla nahor (môj tato ma vždy učil, ako sa brániť) a s úsmevom na tvári som prehlásila: „Predstav si, že si v galérii. Pozerať, ale nechytať…“. Jeho kamaráti sa len smiali ale chalaniskovi, ako som mu tú ruku zvrtla, až vyskočili slzy.
Najhorší zážitok: Najhoršie je asi to, keď sa celá kaviareň/prevádzka naplní z 0 na 100 počas 5 minút a ľudia si myslia, že máš na všetko čarovný gombík, sú veľmi nevďační a nepríjemní, ako keby tam sedeli jediní a nikto okrem nich nečakal na svoju objednávku. Alebo keď na mňa pokrikujú: „hej, hej ty, haló…“ – nemám pocit, že by som bola pes. Nepríjemné je tiež, keď ti niekto nechá tringelt 2 centy, ale tvári sa, že nechal polovicu svojho ročného platu a ty máš byť vďačná. Nejde o tie 2 centy, ale o ten celkový pocit nadradenosti.
Instagram: gertruda_mrkva
Nikola, 24 rokov
Som z Bratislavy a ako čašníčka som pracovala dva roky. Momentálne sa venujem niečomu inému, no za tie dva roky som zažila kopec zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem.
Najvtipnejší zážitok: Raz sa na mňa obrátila zákazníčka so skutočne nezvyčajnou prosbou: „Prosím vás, ten kurací vývar mi môžete dať bez mäsa, prosím? Som totiž vegetariánka“. Ach.
Najhorší zážitok: Stalo sa to počas môjho prvého dňa, keď som roznášala obedy a v menu sme mali kuracie curry. Kuchár na plytký tanier naložil dosť veľa šťavy, ktorá bola až po okraj a ako som tak jedlo niesla zákazníčke, šťava sa mi z taniera fajnovo vyliala na jej bielu blúzku. Tvárila som sa, že nič (hej viem, je to hrozné), no z jej zmäteného pohľadu bolo čitateľné, že to horúce curry zrejme poriadne pocítila na svojom chrbte 😀
Instagram: nikol__173
Martin, 18 rokov
K tejto robote som sa dostal úplnou náhodou ešte ako 16-ročný, keď som začal chodiť po brigádach. Nikdy by som nepovedal, že v tomto odbore vydržím tak veľa rokov, ale stalo sa. Svoju robotu milujem, aj keď ma takmer každý deň niekto nas*rie, ale toľko vecí, čo zažiješ v gastronómii, nezažiješ nikde inde a kolegovia sa pre teba stávajú tvojou novou rodinou.
Najvtipnejší zážitok: Prišla celkom milá rodinka na obed a s úsmevom som ich vybavil. Všetko bolo v poriadku až do momentu, keď si mamička vypýtala sáčok a ja, že jasné prinesiem vám ho, ale načo ho potrebujete – ak potrebujete zabaliť jedlo, tak vám ho dám do menu boxu a ona taká, že nie, len sa mi pokakalo dieťa. Pozriem na zem a tam taký šulec hovna jak zemeguľa. Dobre, tak som jej ho priniesol, všetko bolo v pohode, chápal som to, ale ako išla pani už platiť, tak vyložila to hovno na stôl v tom sáčku, tak jej teda hovorím, že nech si to hovno uprace zo stola, že je to nechutné a vtom začala hádka, že ju diskriminujem a podobne… 😀
Najhorší zážitok: Keď som raz pracoval sám a išiel som sa najesť, práve prišiel zákazník, tak som ho išiel rýchlo obslúžiť. Jedol som vtedy mäso s ryžou a ako som pani menoval asi celý nápojový lístok, tak nejakým spôsobom sa tá ryža dostala naspäť do mojich úst, no neuvedomil som si to, a ako som ďalej rozprával, tak som jej tú ryžu vypľul rovno na čelo. Skoro ma j*blo. Nevedel som, čo mám robiť či sa hodiť od tej hanby na zem, alebo sa ospravedlniť, tak som neurobil nič. Tá pani sa tvárila veľmi divne, no objednala si nejaké jedlo plus kávu a ako som jej ju podával na stôl, pozrel som sa na jej čelo, povedal som si v duchu, že akú mám dobrú mušku, prišlo mi to smiešne, tak aj ta káva skončila na nej. To bol asi vrchol najvyššej hanby, aká môže existovať! 😀
Instagram: martinlacena
Simona, 21 rokov
Ako čašníčka pracujem brigádne už dva roky. K tejto práci som sa dostala náhodne cez kamarátku, keď som chcela hneď po maturite cez leto nejakú brigádu, kým nepôjdem na výšku. Akosi mi to už ostalo až doteraz :). Táto práca má veľmi baví aj keď niekedy je to dosť vyčerpávajúce.
Najvtipnejší zážitok: V ten deň bol som pracovala cez obedné menu, v ktorom bol okrem iného na výber aj španielsky vtáčik. Pri stole sedeli štyria páni a každý mal na obed niečo iné, tak som sa opýtala, ktorý má vtáčika? Samozrejme že všetci štyria zdvihli ruku .
Najhorší zážitok: Pravdepodobne ten, keď sme mali nejakú narodeninovú akciu a ja celá vytešená som chcela preletieť cez vykonávacie dvere a krásne som sa obliala dvoma slepačími polievkami.
Instagram: sim_simonela
Gréta, 20 rokov
Študujem na UMB a popritom brigádujem ako čašníčka v Banskej Bystrici. K tejto práci som sa dostala cez moju sestru, ktorá tam pracuje už dlhšie. Najprv som mala z tejto práce celkom obavy, avšak sme tu je jedna veľká rodina a ja som rada, že ma do nej prijali a cítim sa ako plnohodnotná súčasť tímu, aj keď som tam len 5 mesiacov. Je skvelé mať okolo seba takú úžasnú partiu ľudí, pretože byť čašník nie je sranda a je super, keď vás kolektív podrží pri najhorších situáciách alebo sa s vami zasmeje pri tých vtipných.
Najvtipnejší zážitok: Jeden pán chodí ku nám so psíkom. Psík ma vždy pred bránou na terasu čakal a chodil so mnou roznášať objednávky. Keď som objednávku zaniesla zákazníkom, posadil sa ku dverám a zase na mňa čakal, kým prídem. Vždy ma tiež vie pobaviť, keď prídu deti na nejaký coctail a keď od nich vypýtam občiansky, povedia mi, že ho majú v aute, že si poň idú a už sa nevrátia 😀
Najhorší zážitok: Raz ku nám prišiel jeden starší pán, že chce veľké pivo. Nebol problém, všetko sme dali a spokojne si sedel. O pár minút som šla spratať jeden stôl a pozerám, že pán odchádza, tak som šla za kolegyňou, že či jej pán platil a ona že nie, že asi nechal na stole. Samozrejme na stole nič nebolo tak som šla za ním a zakričala som, že pane stojte, čo mi síce mohlo byť jasné, že asi nezastane, ale nečakala som ani, že sa rozbehne. Tak som bežala za ním a dostihla som ho na zastávke, kde už ľudia na mňa pozerali ako na idiota, že čo tam robím. V tom sa pán otočil, že čo chcem, tak som mu povedala, že nezaplatil to pivo no a keď otvoril ústa som nevedela či sa mám začať smiať, alebo revať a rovno mu naj*bať tou táckou cez ksicht. Pán začal na mňa hučať, že on to naschvál neurobil, že to je moja povinnosť mu prísť povedať, že má zaplatiť, že to on nemal odkiaľ vedieť a ja som si nesplnila svoju prácu, ako som mala. Po 5 minútovom váhaní, čo urobiť, som mu povedala 1,5€, pričom ma ešte vysmial či to kvôli tomu som za ním bežala. D*bol mi na tácku 1,20€ a že môžem byť spokojná.
Izabela, 29 rokov
Keby ste sa ma v šestnástich opýtali, čo chcem byť, keď budem veľká, čašníčka by to určite nebola. Ale dnes som tomu vďačná. Čašníčku robím už od osemnástich a keď tak nad tým rozmýšľam, asi by som už nič iné nevedela robiť :D. Pohybovať sa v gastronómii je naozaj ťažké. Preto som veľmi rada, že som sa usadila v malej kaviarni s veterníkmi v obchodnom centre. Čo sa mi najviac páči na tejto práci, je to, že sa človek zoznámi s mnohými ľuďmi a každý deň je iný. Žiadny stereotyp tu určite nehrozí 🙂
Najvtipnejší zážitok: Keďže robím v obchodnom centre a sme takpovediac otvorená kaviareň v uličke, máme z každej strany susedné obchody. No a nad nami je malý stránok s orieškami a sušeným ovocím. Raz sa im pri prevzatí tovaru nejakým nedopatrením roztrhol celý mech arašidov v cestíčku. A to všetko samozrejme spadlo k nám. Bolo to ako krupobitie a bolo to doslova všade. Ľudia to mali vo vlasoch, v kabelkách, káve, kreslách a bolo toho fakt veľa. Strašne sme sa zľakli toho hluku. Bol to buchot, ticho a výbuch smiechu. Upratovali sme to ešte na ďalší deň, lebo čokoľvek sme posunuli, boli pod tým arašidy 😀
Najhorší zážitok: Keď jedna nemenovaná herečka mala problém s naším zvýšením cien (o 0,20€). A aby to bolo všetkým jasné, vynadala mi do hyen a nezabudla dodať, že už k nám nikdy nepríde. Mimochodom, prišla ku nám hneď na ďalší deň. Klasika.
Facebook: Izabela Policekova
Andrea, 24 rokov
Žijem v Nórsku už tretím rokom, do ktorého som vycestovala za štúdiom. Život v Škandinávii je sám o sebe extrémne drahý, tak som hľadala prácu popri štúdiu. Servírky hľadajú skoro neustále a preto tu už dva roky roznášam pivo a jedlo hosťom v jednej talianskej reštaurácii. Nemusím byť najlepšia, ale svoju prácu mám rada. Nie vždy sa samozrejme darí, ale hostia sa k nám radi a často vracajú. Okrem obsluhy dbám na príjemnú atmosféru a rozhovor so zákazníkmi, takže som sa jazyk naučila pomerne rýchlo a baví ma to.
Najvtipnejší zážitok: Ten najvtipnejší bol samozrejme so Slovákmi. Prišli 3 týpci, hneď som vedela, že budú Slovania, no títo, čo tu robia už desiatky rokov hovoria plynule Nórsky. Slušne som ich usadila, vzala objednávku, priniesla pitie, všetko po nórsky. Medzi sebou sa ale samozrejme bavili po slovensky a medzi rečou aj o mne. Vypočula som si, ako mi to trvá (bola fullka), ale že moja riť im to vynahrádza, že som kosť a podobne. Priniesla som im pizzu na stôl so slovami: „Nech sa páči a dobrú chuť“ a uškrnula som sa 😀
Najhorší zážitok: Okrem toho, že mi niekto odišiel bez zaplatenia, považujem za najhoršie momenty nevychované deti a ešte nevychovanejších rodičov, čo tieto deti na verejnosť ťahajú. Decká si väčšinou behajú po lokále a absolútne ich, a ani ich rodičov netrápi, že chodíme dookola s horúcimi taniermi a s pitím. Jedna rodinka však ani na upozornenie od nás, ani od okolitých zákazníkov neuposlúchla, aby si usadila deti ku stolu. Až som šla s táckou plnou pív, vína a iných nápojov a asi 5-ročný chlapec do mňa v plnej rýchlosti vrazil. Všetko skončilo na zemi, väčšina piva decku na hlave. Vypočuli sme si, akí sme neschopní, rodinka sa vzala, zaplatila a s deckom smrdiacim ako pivo išla domov. Jeden zo zákazníkov sa ale pristavil a povedal: „No, bolo načase!“ 😀
Instagram: andrea_benki
V ďalšom článku sa budeme venovať zamestnaniu predavač/predavačka. Ak medzi nich patríš a máš množstvo zážitkov, o ktoré sa nehanbíš podeliť, určite nám pošli správu a nezabudni tiež pod nasledujúcim príspevkom označiť ľudí, ktorí sa živia takouto prácou. Najbližší článok bude venovaný práve im! 🙂
Pokračujeme v našom novom koncepte, v rámci ktorého budeme zbierať tie naj zážitky Slovákov a Čechov z práce. Tentokrát z prostredia obchodov (predavač, predavačka, dokladač tovaru, asistent…) 🙂 Napíšte nám
Gepostet von EMEFKA am Sonntag, 1. Juli 2018
Ak ťa tento článok zaujal a chceš si prečítať predchádzajúci diel, v ktorom sme sa venovali bláznivým príhodám zdravotných sestier z Česka a Slovenska, nájdeš ho na tomto odkaze.
Titulná fotka: emefka.sk
