Na úteku
Svitek si následne uvedomil, že ho toto počínanie sexuálne vzrušilo, a pomocou kuchynského noža telá rozrezal a vyberal z nich vnútornosti. Manželke odrezal oba prsníky a z jej brucha vybral plod, ktorý rozrezal žiletkou.
Rozhodol sa, že telá ukryje v lese. Vzal si teda vrece, do ktorého telá uložil, a vybral sa s ním z prístavby. Už po pár krokoch si to ale rozmyslel, vrátil sa do predsiene a telá opäť uložil na zem.
Mŕtvym vkladal prsty do rán, rezal ich a s ich mŕtvolami mal pohlavný styk. Pri krvavom vyčíňaní masturboval a viackrát dosiahol orgazmus. Podľa jeho neskoršej výpovede s tým skončil až niekedy na svitaní. Začul totiž psa, ktorého štekot ho vrátil do reality, a uvedomil si, čo spáchal. Rozhodol sa, že utečie.
Svitek sa umyl, prezliekol a v mestskej časti Podkoreňová prespal v opustenom dome. Následne pokračoval pešo po lese. Vlámal sa do opusteného rodičovského domu, kde sa rozhodol spáchať samovraždu.
Zároveň si chcel nožom porezať semenníky. Nôž bol ale tupý, takže si ich porezal žiletkou. Lano, na ktorom sa chcel obesiť, sa ale pretrhlo. Svitek pred domom začul prichádzajúce auto, takže utiekol. Medzitým už susedia objavili šialený masaker, ktorý Svitek spôsobil, a polícia obhliadala miesto činu.
Samotný Svitek sa ešte niekoľko hodín potuloval po okolí, ale zároveň sa začal cítiť vyčerpaný a z rán, ktoré si spôsobil na pohlavných orgánoch, mu tiekla krv. Navyše sa mu krútila hlava. Keď preto zbadal policajné auto, pristúpil k hliadke a ku všetkému sa priznal.
Možnosť nápravy? Nulová
Podľa súdnych znalcov bol Štefan Svitek ťažkou psychopatickou osobnosťou a mimoriadne brutálnym, agresívnym a surovým jedincom so silnými poruchami emotivity.
Nebol schopný žiadnej empatie a trpel celým radom sexuálnych úchyliek (zoofíliou, nekrofíliou a sexuálnym sadizmom). Jeho IQ sa pohybovalo v škále podpriemeru (81). Veľkú rolu na formovaní Svitekovej osobnosti hralo detstvo s tyranským otcom.
Zároveň ale psychiatri skonštatovali, že netrpí žiadnou psychickou poruchou či psychózou, dokázal rozpoznávať dobro a zlo a bol schopný svoje činy ovládať (nekonal teda pod stavom zmeneného vedomia či pod vplyvom halucinácií – v tom prípade by nebol za svoje činy zodpovedný).
Odborníci uňho navyše diagnostikovali závislosť na alkohole a analgetikách. Zdôraznili, že počas týchto šialených vrážd získal Svitek doteraz najväčší sexuálny zážitok a možnosť nápravy v jeho prípade bola prakticky vylúčená.
Naopak, hrozilo, že ak by bol v budúcnosti prepustený, s najväčšou pravdepodobnosťou by opäť vraždil. Horehronský rozparovač pred súdom ani pred svojou popravou svoje činy neoľutoval. Obhajoval sa tým, že v čase vrážd bol nepríčetný. Súd to ale (aj na základe analýz znalcov) nevzal do úvahy, uznal ho vinným z trojnásobnej vraždy a odsúdil na trest smrti obesením.
Svitek sa síce proti rozsudku odvolal, ale podľa všetkého mu na tom, aby si zachránil život, príliš nezáležalo. „Je mi jedno, či dostanem povraz, výkon trestu alebo psychiatriu,“ vyhlásil. „Len nech ma zbavia tých mojich hlúpych nápadov a myšlienok, ktoré ma už roky prenasledujú.“
Odvolanie bolo napokon zamietnuté a poprava bola vykonaná 8. júna 1989. Vo veku 29 rokov sa tak Štefan Svitek stal posledným popraveným zločincom v dejinách Československa.
