Ak si doteraz miloval krabie tyčinky, je možné, že sa to v nasledujúcich minútach zmení. Sociálnymi sieťami sa totiž šíri video z ich výroby a ľudia z neho nie sú nadšení. V komentároch mnohí sľubujú, že už nikdy si ich do úst nevložia. Video z ich výroby nájdeš na konci článku.
Ako uvádza portál Bored Panda, väčšina krabích tyčiniek žiadne pravé krabie mäso neobsahuje, a to aj napriek tomu, že to má v názve. Obvykle sú zmesou škrobu a zvyškov mletej bielej ryby, ale rozhodne nie skutočným krabom.
Potravinárske farbivo
Červené sfarbenie tyčinkám dodá potravinárske farbivo. Tieto tyčinky sa bežne vyskytujú v rôznych šalátoch alebo v sushi, aj napriek tomu si veľa ľudí neuvedomuje, ako často je s nimi v kontakte. Aj keď na samotnej výrobe nie je žiadna veda, mnohých ľudí celý proces znechucuje. Pohoršuje ich, že to vyzerá ako stavbárska hmota.
Podľa Národnej databázy živín Ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov amerických sú krabie tyčinky primárne tvorené vodou. Obsahujú iba 15 % bielkovín, 6,85 % sacharidov a iba 0,9 % tukov, čo ich robí nutrične horšími, ako sú pravé rybie produkty.
Aká je ich história?
Ako uvádza portál Startitup, s touto otázkou sa obrátili na umelú inteligenciu. Krabie tyčinky majú zaujímavú históriu. Zatiaľ čo ich popularita celosvetovo explodovala koncom 20. storočia, pôvod tohto potravinárskeho výrobku možno vysledovať oveľa ďalej, do Japonska na začiatku 12. storočia.
Počas tejto doby Japonci začali vyvíjať proces na uchovanie nadbytočných úlovkov rýb ich mletím na pastu, pridaním soli a následným tvarovaním do rôznych tvarov. Tento konzervovaný rybí výrobok dostal názov „surimi“, čo v japončine znamená „mletá ryba“.
Rýchly posun vpred do 20. storočia, pokrok v technológii chladenia a spracovania potravín zrodili to, čo dnes poznáme ako moderné krabie tyčinky. V 60. rokoch 20. storočia bol v Japonsku vyvinutý nový proces výroby surimi.
To zahŕňalo niekoľkonásobné umývanie mletých rýb, pridávanie kryoprotektantov na predĺženie ich trvanlivosti a následné zmrazenie. Bol to významný krok vpred, pretože umožnil skladovanie a prepravu surimi na veľké vzdialenosti.
V roku 1973 japonská spoločnosť Sugiyo predstavila prvý produkt „krabie tyčinky“ s názvom „Kani-kama“. Toto bolo vyrobené pomocou technológie surimi. „Kani-kama“ bol hitom v Japonsku a odštartoval prechod surimi z domáceho produktu na medzinárodný fenomén.
V osemdesiatych rokoch bola technológia surimi exportovaná do Spojených štátov. Tam sa použila na vytvorenie lacného produktu z morských plodov z aljašskej tresky. To je miesto, kde sa krabia tyčinka skutočne začala rozbiehať a stala sa populárnou prísadou do sushi, šalátov a jedál z morských plodov po celom svete.
