Niektoré komunity vymysleli spôsob, ako si poradiť s vyľudňovaním. A nečakali pri tom na štát. Vytvorili model, ktorý spája ekonomickú kreativitu, zmeny v pracovnom prostredí a túžbu po pokojnejšom živote. Nejde o žiadne závratné technológie ani developerské megaprojekty. Namiesto toho siahli po jednoduchom, ale účinnom riešení.
Mnohí obyvatelia veľkých miest totiž zistili, že nepotrebujú kanceláriu v mrakodrape, aby robili svoju prácu dobre. A práve túto realitu začali malé mestá využívať vo svoj prospech. Téme sa venoval portál Fortune.
Peniaze na stôl: Čo funguje v USA
V Spojených štátoch sa v posledných rokoch rozšíril zaujímavý trend relokácií spojený s finančnou motiváciou. Malé mestá začali ponúkať hotovosť – niekedy až do výšky 10 000 dolárov – ľuďom, ktorí sa k nim presťahujú a stanú sa súčasťou miestnej komunity.
Jedným z najznámejších príkladov je mesto Tulsa v Oklahome, ktoré cez program Tulsa Remote ponúka prisťahovalcom až 10 000 dolárov a ročné členstvo v coworkingu zadarmo. Podmienkou je, aby človek pracoval na diaľku a zaviazal sa žiť v meste minimálne rok.
Cieľ je jasný: pritiahnuť vysokopríjmových profesionálov, ktorí si môžu dovoliť pracovať na diaľku, a vložiť ich kúpnu silu priamo do ekonomiky malého mesta. Funguje to? Podľa dát áno. Vďaka tejto stratégii sa niektoré oblasti začali opäť rozrastať.
Jedným z nástrojov tohto trendu je platforma MakeMyMove, ktorá spája záujemcov s mestami, ktoré ponúkajú výhody – od hotovosti až po bezplatné coworkingy či vstupenky na kultúrne podujatia. Od roku 2021 takto zmenilo domov viac než 4 000 ľudí.
Peniaze sú len začiatok
Zaujímavé však je, že väčšina ľudí sa vraj nerozhoduje len kvôli peniazom. Ako vysvetlil Evan Hock, šéf platformy MakeMyMove: „Hotovosť je len bonus. Dôležitejší je pocit, že niekam patríš.“
Mnohé mestá preto organizujú stretnutia s komunitou, výlety či kávové raňajky s miestnymi lídrami. Tieto aktivity pomáhajú novým obyvateľom zakoreniť sa a zostať dlhodobo.
Napríklad v meste Noblesville v štáte Indiana odhadli ekonomický dopad týchto presunov na vyše 10 miliónov dolárov. A to vďaka niekoľkým desiatkam ľudí, ktorí sa rozhodli presťahovať za pomoci stimulov.
A čo Slovensko?
Aj Slovensko čelí migrácii – ale v opačnom smere. Zatiaľ čo Bratislava a jej okolie rastú, východné regióny sa postupne vyprázdňujú. No slovenské obce zatiaľ nesiahajú po podobných nástrojoch ako Američania.
Predstav si, že by Košice ponúkli 10 000 eur a balík výhod pre rodiny či freelancerov. Prilákalo by ľudí z Bratislavy, Brna či Prahy, ktorí túžia po pokojnom živote, ale nechcú sa vzdať mestského komfortu.
Doterajšie stratégie na Slovensku sa často spoliehajú na eurofondy alebo daňové úľavy pre firmy, no chýba aktívna politika zacielená na nových obyvateľov. Práve kombinácia financií a ľudského prístupu by mohla naštartovať nové možnosti pre regióny, ktoré dlhodobo zápasia s úpadkom.
