Predátor patrí bezpochyby medzi najkultovejších hororových záporákov. Drsnému vesmírnemu lovcovi sa však v posledných rokoch na plátne príliš nedarilo. Ani jedno z pokračovaní nedokázalo dosiahnuť kvalít legendárnej jednotky či aspoň veľmi slušnej dvojky.
V roku 2018 sa pokúsil Predátora nakopnúť Shane Black, ale jeho film dopadol katastrofálne (po kvalitatívnej aj finančnej stránke). Zdalo sa, že kultového mimozemšťana už producenti nechajú spať, ale tento rok sa nečakane vynorila nová snímka.
Predátor: Korisť natočil šikovný Dan Trachtenberg (Ulica Cloverfield 10) a rozhodol sa v ňom vesmírneho lovca postaviť proti kmeňu Komančov v Amerike na začiatku 18. storočia. Ako to dopadlo?
Predátor verzus pôvodní obyvatelia Ameriky
V centre príbehu je mladá komančská bojovníčka Naru (Amber Midthunder). Tá sa túži stať rešpektovanou lovkyňou svojho kmeňa, hoci jej ostatní členovia tvrdia, že na to nemá dosť síl.
Jej životná príležitosť príde, keď sa z oblohy znesie vesmírna loď a zanechá v divočine krvilačného Predátora (Dane DiLiegro), vyzbrojeného tými najsmrtiacejšími zbraňami. Keď Naru zistí, aká hrozba jej kmeňu hrozí, rozhodne sa Predátorovi postaviť zoči-voči.
Netreba chodiť okolo horúcej kaše, Predátor: Korisť je najlepší film s Predátorom za veľmi, veľmi dlhú dobu. Trachtenberg opäť potvrdil svoje kvality, a hoci mal k dispozícii pomerne nízky rozpočet, dokázal z neho vyčarovať napínavú akčnú jazdu, pri ktorej sa nebudeš nudiť.
Úvod je síce trochu pomalší, ale zaujme pôsobivým vykreslením života Komančov (film si môžeš zapnúť aj s komančským dabingom!), nádhernou prírodou a kvalitnou technickou stránkou. Divák musí akurát privrieť oči nad nedokonalými digitálnymi zvieratami (puma, medveď), ale nejde o nič, čo by nejako výrazne vytrhávalo z diania.
Hlavná hrdinka v podaní Amber Midthunder je navyše veľmi sympatická, odhodlaná a nie je problém držať jej palce či chápať jej pohnútky. Samotný Predátor je spracovaný tiež vynikajúco. Poteší, že Trachtenberg stavil viac na masky než prvoplánové CGI, takže Predátor naozaj pôsobí ako hmatateľná hrozba a nie umelý panák.
Keďže sa dej odohráva 300 rokov pred prvým filmom s Arnoldom Schwarzeneggerom, tak má tiež svoju logiku, že tento Predátor nemá také prepracované vybavenie.
Mladej Naru je ale aj tak viac než solídnym protihráčom a ona musí zapojiť všetok svoj um, aby mala vôbec šancu vyviaznuť živá. Pokiaľ ti pripadá, že Predátor by predsa drobnú Indiánku musel okamžite rozdupnúť ako malinu, Trachtenberg ti ukáže, že sa mýliš. Napokon, ako už vieme z pôvodného filmu, na Predátora neplatí ani tak hrubá sila, ale skôr inteligencia a moment prekvapenia.
Skvelá akčná jazda
Je vidieť, že režisér veľmi dobre pochopil, v čom spočívala sila originálu, a jeho snímka je tak svojím spôsobom návratom ku koreňom. Poteší aj niekoľko odkazov na predchádzajúce filmy (najmä jednotku a dvojku).
Pravdaže, neznamená to, že by bol Predátor: Korisť bez chýb. Zniesol by predsa len väčšiu porciu špinavosti a naturalizmu. Rovnako záverečný súboj mohol byť dlhší a viac vygradovaný. Vymyslený je síce dobre, ale odohrá sa trochu zbrklo a Naru si určité veci pospája predsa len až neprirodzene rýchlo.
Plus, ako sme už spomínali, niektoré triky by potrebovali doladiť. Tiež by sme prijali väčší dôraz na budovanie zlovestnej atmosféry strachu a neistoty.
Ak ale dáme toto všetko bokom, tak je Predátor: Korisť mimoriadne príjemným kúskom, ktorý fanúšikom urobí veľkú radosť. Má skvelé tempo, sympatickú hlavnú hrdinku, drsného Predátora, pomerne štedrú dávku brutality a výborné akčné scény. Bezpochyby sa tak môže radiť na predné priečky v celej sérii.
Film síce zamieril priamo na stream a u nás si ho môžeš zapnúť na Disney+, ale je to predsa trochu škoda. Myslíme si totiž, že Trachtenbergov film by rozhodne zniesol aj veľké plátno a zážitok z neho by tak mohol byť ešte silnejší.
Napriek tomu sme veľmi radi, že Trachtenberg dostal šancu vrátiť Predátorovi potrebnú dôstojnosť a využil ju zrejme najlepšie, ako mohol. Pokiaľ si teda Korisť zatiaľ nevidel a Predátora máš rád, rozhodne neváhaj. Sklamaný nebudeš.