6. Si tolerantný
Inteligentní ľudia sa neuzatvárajú do žiadnej škatuľky. Vedia, že svet sa vyvíja a oni k jeho rôznym aspektom pristupujú s otvorenou mysľou. Voči druhým ľuďom sú nezriedka veľmi tolerantní a rešpektujú ich (hoci s nimi nemusia v niektorých názoroch súhlasiť).
Radi hľadajú rôzne pohľady na určitý problém a vedia sa vžiť do kože ľudí s odlišnými názormi. Inteligentní ľudia nemajú radi žiadne dogmy, ich zvedavosť ich núti preskúmať vec z viacerých hľadísk. Odmietajú niečomu veriť bez dôkazov.
7. Radšej tráviš čas osamote
Dnes sa kladie veľký dôraz na extrovertnosť a zábavu si mnoho ľudí užíva vo veľkom kolektíve. Ideálny relax je podľa mnohých v kolektíve priateľov, ktorí navštevujú bary, reštaurácie či koncerty. Väčšina inteligentných ľudí však týmto zábavkám príliš neholduje. Majú tendenciu byť individualistami a netrávia toľko času socializáciou s inými ľuďmi.
Sami sebe sú dobrými spoločníkmi a venujú sa napríklad svojim záľubám, umeniu či oddychu s dobrou knihou.
8. Máš pocit, že ostatní ti nerozumejú
Aj vlastné vnímanie v očiach iných ľudí je podľa výskumov spojené s inteligenciou. Podľa nich ľudia, ktorí majú vyššiu inteligenciu, majú často pocit, že im nikto nerozumie, prípadne, že s ostatnými ťažko nachádzajú spoločnú reč. Môže to byť pravdou, keďže väčšina populácie má IQ okolo 100 bodov.
Ľudia s vyšším IQ tak môžu mať problém naladiť sa na ich vlnu, keďže majú často odlišné záujmy aj názory.
9. Uvedomuješ si, že je toho ešte mnoho, čo nevieš
Slávny učenec a filozof Sokrates mal pravdu, keď vyslovil slávnu vetu: „Viem, že nič neviem.“ Mnoho intelektuálov, umelcov či vedcov mu dávalo za pravdu, keď tvrdili, že to najhoršie na živote neustále sa učiaceho človeka je vedomie, že stále nevie (a logicky nikdy nemôže vedieť) dosť.
Inteligentnejší ľudia nemajú problém priznať, že na mnohé veci nepoznajú odpovede. V dnešnej dobe, kde má každý na všetko názor (a často ho ventiluje napríklad na sociálnych sieťach), je podobné priznanie znakom pokory a inteligencie.
10. Máš pocit, že nie si nejako zvlášť inteligentný
V skratke by sa dalo povedať, že jedným z ukazovateľov inteligencie je aj to, ako o sebe v tomto ohľade ľudia zmýšľajú. Vysoko inteligentní ľudia samých seba totiž za inteligentných nepovažujú. V tomto im dáva za pravdu aj vedecký výskum, napríklad dnes už známa štúdia sociálnych psychológov Justina Krugera a Davida Dunninga, ktorá vošla do dejín ako Dunningov-Krugerov efekt.
Podľa nej tí menej inteligentní ľudia zvyknú preceňovať svoje schopnosti a často o sebe zmýšľajú ako o veľkých intelektuáloch, ktorí poznajú odpoveď prakticky na všetko. Svoje schopnosti nadhodnocujú a majú ťažkosti rozpoznať, aké sú ich reálne schopnosti. Inteligentnejší ľudia majú naopak tendenciu svoje schopnosti podhodnocovať.
