Toto sú najhoršie hodnotené obce na Slovensku. Nachádza sa v TOP 10 aj tá tvoja?

Keď sa povie kvalita života, každý si pod ňou môže predstaviť niečo iné. Pre niekoho je rozhodujúca práca a dostupnosť služieb, pre iného pokoj, bezpečie či možnosti, ktoré ponúka jeho okolie. Ako si v tomto porovnaní vedú slovenské obce? Rebríček založený na viacerých ukazovateľoch ukázal, ktoré obce získali najnižšie skóre a ktoré sa umiestnili na opačnom konci.

Rozdiely zachytáva hodnotenie v aplikácii MuMAP, ktorú prevádzkuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Porovnáva všetky slovenské mestá a obce podľa ukazovateľov z viacerých oblastí – od demografie, ekonomickej aktivity a vzdelávania cez zdravotnú a sociálnu starostlivosť až po bezpečnosť, životné prostredie, kultúru, dopravu či záujem o veci verejné.

Najnižšie skóre v rebríčku dosiahli tieto obce (zoradené od najhoršie hodnotenej):

1. Malé Borové – 617 bodov
2. Skerešovo – 720 bodov
3. Veľké Borové – 724 bodov
4. Veľký Lom – 744 bodov
5. Lentvora – 768 bodov
6. Rákoš, okres Revúca – 792 bodov
7. Suché Brezovo – 798 bodov
8. Hrlica – 802 bodov
9. Ruská Bystrá – 802 bodov
10. Polina – 805 bodov

Na opačnej strane rebríčka sa umiestnili tieto obce (najlepšie hodnotené):

1. Gbeľany – 2 544 bodov
2. Teplička nad Váhom – 2 526 bodov
3. Košice – mestská časť Lorinčík – 2 503 bodov
4. Košeca – 2 502 bodov
5. Krasňany – 2 498 bodov
6. Štiavnička – 2 496 bodov
7. Ďurďošík – 2 494 bodov
8. Bratislava – mestská časť Lamač – 2 485 bodov
9. Košťany nad Turcom – 2 477 bodov
10. Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica – 2 469 bodov

Pri problémoch sa Slováci spoliehajú najmä na miestnu komunitu

Samotné poradie nevystihuje všetko, čo robí obec dobrým miestom na život. Ide o porovnanie podľa vybraných ukazovateľov, nie o jednoduchý verdikt, ako sú spokojní všetci obyvatelia. Okrem dostupnosti služieb zohrávajú rolu aj susedské väzby a pomoc, ktorú ľudia nájdu vo svojom okolí. Práve na význam miestnych komunít poukazuje aj prieskum agentúry Focus.

Keď sa Slováci dostanú do problémov, najčastejšie sa spoliehajú na ľudí vo svojom okolí. Miestnych obyvateľov, susedov a dobrovoľníkov považuje za prvých, ktorí podajú pomocnú ruku, až 62 % ľudí. Mestá, obce a samosprávy uvádza 26 % respondentov a neziskové organizácie či občianske združenia 25 %. Štátne inštitúcie v tejto súvislosti spomína iba približne každý desiaty človek. Ukázal to reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre Asociáciu firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) a iniciatívu 2 % Pomáhame spolu.

Mohlo by ťa zaujímať:

V čom je Slovensko lepšie ako USA? Američanka, ktorá žije u nás, prezradila tri veci, v ktorých jednoznačne vyhrávame

• Slovensko
• Zahraničie

Rozdiely sa ukazujú aj podľa veľkosti obcí. V sídlach s menej ako tisíc obyvateľmi označuje samosprávu za jedného z prvých pomocníkov viac ako tretina opýtaných. V obciach s tisíc až päťtisíc obyvateľmi majú výraznejšie zastúpenie neziskové organizácie, ktoré spomína takmer tretina respondentov. Bez ohľadu na veľkosť sídla však zostávajú na prvom mieste miestni ľudia, susedia a dobrovoľníci.

Výsledky naznačujú, že pomoc pri riešení konkrétnych problémov sa na Slovensku opiera predovšetkým o miestne komunity. Dôležitú úlohu majú ľudia, ktorí poznajú svoje okolie, ale aj samosprávy a organizácie pôsobiace priamo v regiónoch. Často pritom nejde o samostatné aktivity, ale o vzájomne prepojenú sieť, v ktorej sa susedská a dobrovoľnícka pomoc dopĺňa s činnosťou obcí a neziskového sektora.

„Samosprávy poznajú svoje územie, miestne organizácie konkrétnych ľudí a ich potreby a dobrovoľníci sú často priamo tam, kde problém vzniká. Ak má pomoc fungovať rýchlo a adresne, nemôžu zostať každý vo svojom svete,“ uviedla predsedníčka ASFIN Tatiana Švrčková.