Počujete to ticho? Oni naozaj odišli do škôl! Matky majú jedno zbožné prianie, aby školský rok nikdy neskončil. Tieto dni sú ako splnený sen, keď môžeš ísť konečne bez výčitiek sama na záchod. Každá mama (teda väčšina) miluje svoje deti nadovšetko, no bez kúska humoru by život s malými teroristami vs. anjelikmi, žiadna nezvládla. Matky síce plačú, keď dávajú deti do škôl a škôlok. Ale od šťastia. Kto tvrdí niečo iné, tak klame.
Dva mesiace prázdnin nezvládajú ani silné povahy. Dovolenku pri mori strieda jeden trucovitý záchvat za druhým a tí, čo dovolenkovali na Slovensku prišli na to, že víkend v Tatrách im rozplakal peňaženku. Kúpalisko už nikdy v živote nechceš vidieť. Materčina – otročina. Miluješ svoje deti stále viac a viac a tie ťa z vďaky nasie*ajú stále viac a viac. Neželáš si nič iné, len aby konečne vypadli do školy a škôlky.
Nikto však matky vopred nepripraví na to, čo znamená dať dieťa do škôlky. Celý týždeň nakupuješ tepláky, legíny, tričká, pyžamká, sponky, gumičky, papučky a v škôlke nájdeš úplne iné dieťa. Kde je tá frozen gumička?! Čie sú tu papučky?! A kde sú tvoje? Načo som včera utekala do mesta kupovať papuče, keď ani nevieš kde sú a kto ti ich vzal?! Šup druhé kolo, kupujeme štítky, nažehľovačky a menovky. A keď nájdeš tú, ktorá si hrdo nosí tú päťeurovú frozen gumičku, tak nech si ťa neželá!
Dočkali sme sa. Obrovský úsmev na tvári, kávička a vyložené nohy. Ani nevieš, čo máš skôr robiť, tak nerobíš nič. To ticho! Ten pokoj! Žiadne rozhádzané hračky, zasoplené urevané dieťa, dnes sa neupratuje a čo dnes teda budeš uvariť? Haló, veď platíš deťom obedy! Pápá, kuchyňa. Mimochodom, to bezplatné školstvo skončilo hneď druhý deň, keď prišiel prvý šek a dvojmetrový zoznam, čo všetko ešte tvoj potomok potrebuje.
Z tejto domácej pohody ťa vytrhne len fakt, že malý fakt príšerne ráno zjapal a zrazu ti tvoj mozog poskytne minimálne štyri katastrofické scenáre, ako tam plače a volá ťa. Rozplačeš sa tiež. Začneš si v mobile pozerať jeho fotky a stepuješ medzi prvými pred škôlkou, len aby si ho držala čím skôr v náručí. Matky sú schizofreničky. Ale ľúbia svoje deti. No tiež potrebujú chvíľku pre seba. A zrazu sa dozvieš, že povedal učiteľke, že si ju nazvala starou kravou (čo vôôôbec nie je pravda!) a máš chuť opustiť tento svetadiel.
O to horšie to má mama, ktorá s príchodom septembra nastúpila do práce. Cíti sa ako po lobotómii mozgu, veď práve teraz utrela naslinenou servítkou bradu kolegyni, lebo tam mala zvyšky jogurtu! Ľudstvo za tie tri roky dosť pokročilo a ty nemáš ani šajnu, čo si vyštudovala. Ale vieš zohnať najlepšie mäso a avokádo v okolí. Presviedčaš budúceho šéfa, že do toho vložíš všetko, že budeš svedomitý zamestnanec, ale len do štvrtej a len vtedy, keď malý nebude mať soplíky. Aj keby veľmi chceli a snažili sa ti vysvetliť tvoje nové pracovné úlohy, smola. Ty počuješ v hlavne len: ,,Kolo kolo mlynské, za štyri….“
Dajte matkám hlavne silu, veď prvé urevané dni už máme za sebou, no o to horšie nás ešte len čaká. Chrípkové obdobie – jeseň – škola/škôlka. Kto toto vymyslel, nebol pri zmysloch. A za to, že si bola dva týždne doma so svojím chorým dieťaťom, pôjdeš určite do neba. Alebo na nervové. Jemu sa to však vráti. Práve mu začalo minimálne pätnásťročné študentské peklo. Pamätáš sa, ako ti prvé roky života nedal spať? Budil sa stokrát za noc a od piatej už bol vyspinkaný? Ouh, pomsta býva sladká. Mal si spať, kým si mohol! Teraz už je neskoro.
A potom je tu ešte jeden typ matky. Všetci riešia prvé dni v škole, škôlke a návrat do práce, no ty si ďalej na materskej. Lebo áno, bol to super nápad mať ďalšie dieťa. Lebo áno, ešte to zvládaš a o rok budeš chcieť ďalšie, aj keď si sa zaprisahala, že radšej ako by si niekomu mala dať, tak si zašiješ vagínu.
Titulná fotka: paigealizzebeth/imgur.com
