Niektoré veci sa nám zdajú úplne prirodzené a robíme ich automaticky, pretože ,,tak by sme ich mali robiť“. Tradície a zvyky by sa mali dodržiavať. No záleží na tom, či musíš pritakávať protivnej otcovej sesternici len preto, lebo k starším treba mať rešpekt, alebo ťa v mene veľkonočnej tradície utýrajú korbáčmi takmer k smrti.

Niektoré zvyky sú zastarané a niet divu, že dnešní mladí začínajú uvažovať už celkom inak. Každopádne by mal každý žiť a konať podľa vlastného svedomia a vedomia.

Rešpekt starším, tak ako to má byť

Nemyslíme tým fagana, ktorý tehotnej žene v autobuse povie, že ju mal nabúchať niekto s autom, keď si chcela sadnúť. Ani adolescentného vyvrheľa, ktorý vidí starú susedu s troma tonami nákupu a ešte jej aj zabuchne vchodové dvere pred nosom. Bavíme sa tu skôr o tom, že sa jednoducho nedá vychádzať so všetkými ľuďmi a už vôbec neplatí, že starší má vždy pravdu a treba mu na všetko pritakávať.

Nepleť si to však s drzosťou a neúctou. Ak je raz tá osoba zatrpknutá, ufrflaná, všade bola, všetko vie a kritizuje aj to, ako dýchaš, netreba si to nechať.

Sťažovanie a negativita, to je také naše

Dá sa to označiť za tradíciu? Áno, dá! Robil to už veru každý človek. O čom sa asi tak môže baviť každá druhá partička niekde vonku na pive? Ako je na Slovensku zle, ako tí dnešní mladí žijú, ako sa im v ničom nedarí a ako to len tá ženská vedľa vyšla von, keď jej vidno až do žalúdka.

Z takýchto rečí je človek časom neskutočne unavený a zničený. Tu našli obrovskú dieru všetci motivátori a spíkri a začal sa jeden veľký biznis s pozitívnym myslením.

Svadba taká, ako by mala byť

Nielen rodina, ale aj rodina rodiny s obrovskou kopou jedla, alkoholu a zákuskov. Za dvanásť hodín sú tisíce eur fuč. Je to nutné? Dnešní mladí ľudia už obľubujú skôr skromnejšie oslavy, obrady nielen v kostole, ale aj v prírode, pri mori, na zámku.

Svadobné tradície ako unášanie nevesty či čepčenie sa časom stávajú raritou, a o tom, že si môžeš zobrať rovnaké pohlavie, chladničku alebo vankúš, sa v minulosti ľuďom snáď ani nesnívalo.

Zbytočné dary (určite majú vaši doma tú tip top porcelánovú sadu, ktorá desaťročia zapadá prachom) sa, našťastie, rokmi vymenili za k životu veľmi potrebné papieriky. Dosť bolo vysávačov, riadov, mixérov, veď mladí najlepšie vedia, ako naložiť s peniazmi. Nehovoriac o tej zbytočnej kope kvetov, ktorá skončí na smetisku. Namiesto kvetov sú dnes in žreby a tí duchaplnejší si žiadajú granulky do útulkov či nepotrebné oblečenie pre ľudí, ktorí to fakt potrebujú. Slzička vyšla.

Zmena priezviska

Dnešné vydaté žienky sú čoraz častejšie bez koncovky -ová a niektoré si nechcú zmeniť priezvisko vôbec. Načo aj, veď toľko papierovačiek a behačiek čaká na práve vydatú pani, obzvlášť keď sú úrady taká „rýchle“ a pracovníčky „milé a ochotné“. To by možno ešte babky rozdýchali, ale žiť spolu len tak na divoko? Bez papiera?! A potom ostaneš s holou riťou a so zlomeným srdcom. Papier znesie veľa.

Veľké oslavy pre malé deti predsa tiež musia byť

Pretože ročné cukríkovoružové dievčatko si určite bude pamätať na oslavu, kde mamina pozvala päťdesiatich ľudí a v tej najnevhodnejšej chvíli si malá princezná v drahom outfite musela vyprázdniť črevá. Balóny, zákusky, trblietky, nafukovacie zvieratká, skákajúce hrady… po ničom inom viac rodič túžiť nemôže.

No čo nespravíme pre naše zlatíčka (a pre fotky na Facebooku)? A pritom malé deti chcú na narodeniny len dve veci. Veľa sladkostí a zašpiniť si tie nové veci od piesku a blata.

Mal by si…

Vedci (asi tí americkí) prišli na to, že posteľ sa nemá hneď po zobudení ustlať. Prv ju treba nechať ,,vychladnúť“ a po pár minútach môžeme vyrovnávať a spomínať na drahú mamu, ktorá každé ráno chytala z neupravenej postele a ponožiek pod posteľou infarktové stavy.

Mal by si určite aj raňajkovať, ľudia by mali ostávať v nefungujúcom vzťahu hlavne kvôli deťom, mal by si sa dobre učiť, aby si to v živote niekam dotiahol (ha-ha) a na dovolenku si musíš zobrať pol chladničky, však nebudeš míňať na reštiky. Je toho veľa, čo by si mal/nemal/mohol/musel, no, našťastie, je to všetko na tebe.

Vianoce také, aké by mali byť

Veľké upratovanie je zahájené už na začiatku mesiaca a potom sa napätie pomaly stupňuje. Stresovať celý deň za sporákom a nadávať ako pohan, to je taká typická žena v čase lásky a pokoja. A potom nôti gospel pred vianočným stolom a modlí sa ako vzorná kresťanka.

Nečudo, že čoraz viac rodín vymieňa tieto stresujúce dni za ozajstný pokoj a za ušetrené peniaze sa vyberú radšej na lyžovačku alebo len tak niekam leňošiť, poprípade vôbec neprežívajú tradičné vianočné sviatky. Sú v pohode a žijú ďalej tak ako aj tí, ktorí sa v tento deň stihli už päťkrát pohádať.

Bonus

A nakoniec jedna taká zaujímavosť. ,,Na zdravie“ alebo teda v origináli ,,Boh ťa žehnaj/ Buď požehnaný“ pravdepodobne pochádza z čias stredoveku, keď prepukla epidémia moru. Takže, ak niekto začal kýchať, znamenalo to, že je chorý a čoskoro umrie. V dnešnej dobe však už ľudia na bežné kýchnutie a choroby neumierajú.

Tiež sa však verilo, že kýchnutie oddelí dušu od tela, a aby sa predišlo ukradnutiu duše Satanom, hovorila sa táto zázračná formulka. Doba pokročila, no želať si zdravie je, práve naopak, celkom pekným zvykom. V Kórei alebo v Japonsku toto vôbec nepoznajú, a ani podľa bontónu sa kýchnutie nemá nijako komentovať.