Mnohí z nás už pred istým časom vyleteli z rodičovského hniezda a žijú desiatky či až stovky kilometrov vzdialených od domova. A keď zavítame na návštevu, naše maminy sú plné pocitov a šťastia, že nás už po dlhej dobe majú pri sebe. „Moje dieťa, konečne si doma!“ Znie prvá veta tvojej „stvoriteľky“ a od nej sa odvíjajú nasledovné.

Skrátka, existujú hlášky, ktoré si od nej bezpodmienečne vypočuješ, keď po čase zavítaš domov. Či chceš alebo nie.

• Nemohol by si volať častejšie? „Budem, mami, budem…“ Ona vie, že nebudeš.

• Máš peniaze? Otázka, pri ktorej už zviera v ruke „buksu“ pripravená ti finančne prispieť. No ty zakaždým povieš, že máš.

• Dózy si priniesol? Nie?? Do čoho ťa zas nabalí…

• Rýchlo poď jesť, čo tam robíš, vychladne ti. Nestihneš sa ani po príchode domov vyzliecť a už ťa čaká plný stôl všelijakých dobrôt, ktoré, samozrejme, nemôžeš skonzumovať studené, lebo dostaneš vredy. Keby mamina vedela o tých všetkých tvojich obedov alá treska s rožkom a chlieb s nátierkou… už nezaspí. Nikdy.

• Dokedy sa zdržíš? Ešte si ani dvere za sebou nezatvoril a už ťa víta touto otázkou.

• Máš tam čo jesť? Nie, mami, práve preto som o desať kíl tlstejší…

• Dobre ti tam platia? Nuž…

• Frajera/frajerku už máš? Keďže sa o FWB (friends with benefits) mamkám nehovorí, tak správna odpoveď znie: „Nie, mami, ešte čakám na toho pravého/ pravú.“ A reakcia na to je väčšinou: „Len aby si sa dočkal…“

• Dala som ti tam dvadsať eur, kúp si nové topánky, tričko… Vždy sa nájde na tebe kúsok odevu, ktorý tvojej mamke nebude vyhovovať a pasovať.

• To nemôžeš chodiť svojich starých chorých rodičov pozerať častejšie? V tomto by sa väčšina z nás skutočne mala polepšiť…

• Koľko rezňov ti nabalím? Dôležitá otázka. Koľko len stihneš vypražiť, maminka.

• Netreba ti nič oprať? Požehliť? Máš doma práčku a aj žehličku, lenže mamina je zvyknutá pýtať sa to od dôb, keď si jej z intráku nosil hromady smradľavého šatstva a ešte stále nie je stotožnená s myšlienkou, že si skutočne schopný sám si oprať, požehliť… či prežiť.

• Lístok späť si si už kúpil? Vie, že si zábudlivý „debilko“, aj keď sa miestami tváriš zodpovedne.

• Musíš toľko ťukať do toho mobilu? No nie, fakticky nemusíš.

• Fešáka/fešandu nám už kedy konečne prídeš ukázať? Ach, mami, myslíš toho gumeného fešáka, čo mám v spodnej poličke? Nie, toho ti nikdy nebudem môcť ukázať.

• Schudol si! Bodaj by, bodaj by…

• Kedy sa zas ukážeš? Pýta sa to vtedy, keď ešte ani nevieš, kedy pôjdeš preč.

• Pober si, aby si mal všetkého dosť. Tvoja milujúca mamička by ti dala aj pol špajzy, keby ti to mala ako zabaliť.

A na záver nezabudni…