K športu patria aj zranenia, a tie neobchádzajú ani vrcholových športovcov, predstavujúcich úplnú svetovú špičku. Zranenia spôsobené pádmi a nárazmi, natiahnuté šľachy, zlomeniny alebo vykĺbenia sú prakticky úplne bežnou súčasťou mnohých športov.

Zimné športy sú na zranenia omnoho štedrejšie ako tie, s ktorými sa stretávame na letnej olympiáde. Počas niektorých disciplín je riziko fakt vysoké a rebríčku najnebezpečnejších športov kraľujú snowboardové disciplíny – napríklad v roku 2014 v slopestyle pripadalo až 37 zranení na 100 športovcov.

Mnohým športovcom sa prihodili úrazy aj počas tohtoročnej olympiády v Pekingu. Našťastie väčšina z nich nemá pre reprezentantov dlhodobé následky. V histórii zimných olympijských hier a prípravných podujatí sme sa ale stretli aj s prípadmi, keď to tak vôbec nebolo. Niekedy dokonca na športoviskách kosila smrť.

1964 – Dve úmrtia v priebehu troch dní

Olympiáda v rakúskom Innsbrucku sa niesla v znamení dvoch veľkých tragédií. V rozpätí troch dní zahynuli počas tréningu až dvaja športovci. Prvým z nich bol Brit poľského pôvodu, sánkar Kazimierz Kay-Skrzypecki.

V roku 1964 mali sánkarské preteky svoju olympijskú premiéru a ihneď sa ukázalo, o aký nebezpečný šport ide. Kay-Skrzypecki počas cvičnej jazdy utrpel vážne poranenia, predovšetkým v oblasti hlavy a panvy, a na druhý deň zomrel v priebehu operácie. Bývalý príslušník Kráľovského letectva, ktorý určite prežil množstvo nebezpečných situácií, nakoniec našiel svoju smrť mnoho rokov po vojne pri niečom, čo miloval.