A teraz si predstav, že by ti niekto zobral telefón a pár dní by ti ho nedal. Koľko by si vydržal? Deň? Dva? Alebo hodinu? Sme závislí na našich mobiloch a argumentujeme tým, že predsa nám dávajú všetky možné informácie, že cez ne nadväzujeme nové kontakty a sme v spojení s celým svetom. No je to pre nás naozaj dobré? Koľko času nám odoberajú tieto zariadenia? A ako veľmi ovplyvňujú náš život? Vitajte v dnešnom svete nomofóbie, v ktorom sa ľudia boja žiť bez mobilu!
Tvoj mobil by sa dal nazvať aj pevnou linkou, keďže ho máš nonstop na nabíjačke. Alebo ju ani nikdy nevieš nájsť a často je už v dezolátnom stave polepená izolačkou. Ešteže dnes máme aj prenosné nabíjačky, no aj tak si musíš zháňať novú baterku až príliš často. Pamätáš si na Nokiu 3310, na ktorej si mohol hrať v jednom kuse hadíka a nič? Toto dnešné mobily už dávno nezvládnu.
Keď ti pípne, do sekundy ho musíš skontrolovať. Nie každému ešte chvalabohu došlo (alebo vďakabohu), že keď neodpisuješ, znamená to, že ho klasicky ignoruješ. Veď máš telefón vždy pri sebe. Takže ak sa ti niečo nechce riešiť, len potiahneš prštekom do strany a správa zmizne. Aké jednoduché. Pri skutočnom rozhovore takúto vymoženosť nemáš.
Pred spaním ešte hladkáš obrazovku tvojho miláčika a ups, ani sa nenazdáš a už je dávno po polnoci. Tak ešte prepneš narýchlo na inú sociálnu sieť a o polhodinu si opäť naspäť na facebooku. Pýtaš sa sám seba prečo si tam zase zablúdil, keď za polhodinku tam aj tak nič nové nemohlo pribudnúť? No asi len preto, že máš problém a stávaš sa totálne závislým.
Čo prvé treba ráno urobiť? Skontrolovať mobil predsa! Berieš si ho na wcko, do sprchy, čumíš doň pri jedle a kebyže si ho náhodou zabudol doma, vrátiš sa aj keby si mal hodinu meškať do práce. Bez slúchadiel zo zásady už ani nevychádzaš a nie si len taký nečinný trtko. Po ceste do obchodu, na zastávke, u lekára, no proste všade treba pozrieť, čo je nové alebo si niečo čítať, či s niekým písať. Určite sa ti už aj párkrát stalo, že si narazil niekde do stĺpa, že ťa skoro prešlo auto alebo si sa potkol a rozflákalo ťa jak cigánsku hračku pred tlupou iných ľudí. Ani toto ti nestačí k tomu, aby si trošku pozmenil svoje návyky?
Vieš prečo mala staršia generácia dlhoročné vzťahy? Pretože nemali takéto možnosti. Proste kočka čakala rok, dva za chlapcom a písavali si listy, nie správy na messengeri. Ten prišiel z vojny, vzali sa a žili šťastne, až kým nepomreli. Keď ich niečo trápilo alebo neboli s niečím spokojní, rozprávali sa. MEDZI SEBOU. A čo teraz? Nie je nič jednoduchšie ako vziať telefón a posťažovať sa neznámej sexi žene na svoju zlú nechápavú manželku. Tá ho poľutuje a dá mu za nový iPhone. Je to až príliš jednoduché a možností je tak nekonečne veľa. Dnes nemáš problém kontaktovať človeka na opačnej strane zemegule a preto si nevážime to, čo máme doma. Tak si predstav či by tvoja babka písala nejakému Japoncovi (bez fotky, preboha!) a čakala mesiac na odpoveď.
Najväčší strop toho všetkého je robenie debilných ksichtov každú voľnú nudnú chvíľu. Z 200 fotiek konečne vyberieš tú jednu, aj to ju hodíš pod filter a potom každú minútu sleduješ ako ti pribúdajú lajky. Ak ich je málo, fotka sa musí zmazať! Nepísané pravidlo, ktoré sa dá jednoducho obísť aj tým, že napíšeš všetkým best friends, aby ti tam hodili jeden palček. Veď ste jedna partia, musíte držať spolu. No zatiaľ, čo my sme behávali po vonku, hrali futbal, ,,schovky“, chodili do lesa, vystrájali na bicykloch, dnes vojdeš do baru, kde je vekový priemer 13+ a partia sa medzi sebou jednoducho nerozpráva. Držia v ruke ich prirastené nové končatiny, urobia si pár fotiek a pridajú popis ako bolo popi*i, že to treba zopakovať a ako sa všetci ľúbia.
Koncerty a párty sú osobitná kapitola. Povedz, kedy si ty sám niekde bol a vychutnal si si to bez telefónu? To je vážne nutné nahrávať každú sekundu nejakého interpreta a do toho si ešte spievať a hodiť to na net? Okrem toho, že všetci počujeme, aký si neschopný spevák, vidíme aj, aký si neschopný kameraman a koniec koncov – nič z toho nemáš, keďže si len kontroloval či sa ti to dobre nahráva. Veď na to máš oči, uši a iné zmyslové orgány, aby si žil a vnímal práve teraz! Túto chvíľu a nie tú, keď budeš doma dudrať, že máš na videu zlý zvuk.
Okrem toho, že z neho hlúpneš, zhorší sa ti aj spánok a si neefektívny aj v práci, či v škole. Nevieš sa na nič sústrediť a už po minúte učenia musíš súrne čosi skontrolovať alebo ti pípne správa. Keď ho nemáš pri sebe cítiš sa neistý, znudený, neinformovaný a máš pocit, že ti niečo uniká. Trávime s ním viac času ako s rodinou, či priateľmi. Často nevieš, o čom je práve reč alebo počúvaš len tak na jedno ucho. A keď ti niekto povie, že si na ňom až príliš často, urazíš sa a vôbec si neuvedomuješ, že má pravdu.
Dnes sa už ľudia neoslovujú na ulici – to už vyšlo z módy. Ideálnejšie je nájsť si človeka na nete a napísať, že som ťa videl tam a tam. Načo by sme sa pýtali na život toho druhého, veď je to trápne. Lepšie je predsa stalkovať na nete, prezrieť si celú históriu a pri tom, ako ti bude rozprávať o dovolenke spred dvoch rokoch v duchu skonštatovať, že už to predsa dávno vieš. A aj s kým tam bol! Nikto nevie, kedy máš narodky, nebyť pripomienky na facebooku. Nikto by ani nevedel, že si bol von, ani s kým teraz aktuálne si, ani čo si dnes zjedol. Veď to by bola pre teba katastrofa.
Ak si sa spoznal čo i len v jednom bode, pouvažuj nad miernym detoxom. Tie najkrajšie a najdôležitejšie chvíle v našich životoch by sa nemali dostať na sociálne siete, len za účelom pomastiť si ego a dať svetu najavo, aký máš super dokonalý život. Život s mobilom v ruke.
Titulná fotka: adweek.com
