Tento článok nebude nič pekné, príjemné ani chutné. A určite ho neodporúčam čítať pri jedle. Teda pokiaľ nemáš laktózovú intoleranciu a práve neješ syr. Vtedy to môžeš čítať aj pri jedle, lebo to s tebou ani nepohne. Pre teba sú totižto takéto veci každodenný chleba.
1. Popieraš svoju intoleranciu. Veď ty v podstate ani žiadnu nemáš. Je ti síce po mlieku a mliečnych výrobkoch trošku nevoľno, ale to predsa ešte nič neznamená. Takže, zatiaľčo sa ľudia s celiakiou stránia lepku ako čert kríža a tí s alergiou na arašidy majú strach, že nejaké zjedia, napuchnú a zomrú, ty žerieš syr. Aj so svojou laktózovou intoleranciou. A je vám spolu dobre.
2. Koniec koncov, žijeme predsa len raz. Život je príliš krátky na to, aby sme sa obmedzovali, navyše ak ide o niečo také chutné, ako mliečne výrobky. Táto intolerancia predsa nie je až taká seriózna… na niektoré alergie a intolerancie sa aj zomiera. No čo sa môže stať tebe? Maximálne sa vys*rieš z podoby a bude.
3. Existujú rastlinné mlieka. Mandľové, ovsené, konopné, kokosové, ryžové, sójové, makové… dnes sa už dá „vydojiť“ hádam každá plodina a nazvať sa rastlinným mliekom. Ale buďme k sebe úprimní. Pri pečení je to fajn. V káve tiež nikto nepozná rozdiel. Ale jedli ste už kešu mozzarelu?! Alebo sójový jogurt?!
4. To sa jednoducho nedá ani porovnať. To je ako deň a noc, voda a oheň, teleport a mestská hromadná doprava v Kambodži. Už chápete ten rozdiel? V krajine bryndzových halušiek, oštiepkov, korbáčikov a kefíru sa takáto intolerancia rovná vlastizrade. A nikomu nevysvetlíš, že to nie ty si zradca, ale tvoje črevá a vlastne kompletne celá tráviaca sústava, ktorá sa kontinuálne snaží sabotovať tvoju existenciu.
5. Okrem toho stoja veľa peňazí. Akože šialene veľa. Tri, šťyri, päť eur – to nie je zase taká pálka. No keď si uvedomíme, že hovoríme o litrovej krabici akejsi zašednutej bielej tekutiny, nahliadneme do ingrediencií a zistíme, že hlavnú zložku vlastne aj tak tvorí voda… je to celkom dosť.
6. „Počuj a nemáš ty náhodou tú… laktózovú intoleranciu?“ pýta sa ťa kolegyňa z vedľajšej kancelárie, zatiaľčo podozrievavo gáni na tvoju kyslú fazuľovú polievku, ktorú si si práve doniesla z jedálne. „Áno, mám, ale…“ Ale nič. Ty vieš, že ju máš. Ty vieš, že sa o pár minút po tom, čo sa ti usídli v žalúdku, budeš musieť premiestniť na onen biely trón. Ty vieš, že má pravdu, keď podotkne, že by si asi mala radšej zjesť niečo iné.
7. Ale aj tak máš dosť chochmesu na to, aby si sa zatvárila otrávene, prevrátila očami a tvárila sa, ako veľmi tvoju maličkosť pripomienkami na tvoju nevyhovujúcu stravu obťažuje. Pretože ťa to naozaj obťažuje. Fakt si myslia, že to nevieš? Fakt si to myslia? Fakt majú pocit, že sú v práve ti kázať, keď v závere budeš ty tá, čo si celé toto hrešenie ods*rie?! A to doslova. DOSLOVA.
8. Tabletky sú život. Teda minimálne tvoj život. Tabletky sú totiž to jediné, vďaka čomu môžeš vytiahnuť päty z domu a nemať strach, že si počas cesty domov naložíš do gatí. Pretože si trúba a na obed si zožrala tú fazuľovú polievku nakyslo.
9. Aj napriek tomu, že sú spomínané tabletky jediná možnosť, ako viesť relatívne normálny život, žrať, čo ti srdce káže a nespáchať sociálnu samovraždu zároveň, sem-tam si ich zabudneš. No aspoň, že si si nezabudla vreckovky. Takže v prípade akútnej núdze to môžeš vyložiť za nejakým schopne vyzerajúcim kríčkom.
10. Ideálne si ich zabudneš vždy vtedy, keď si idete s kolegovcami niekam sadnúť alebo ešte lepšie. Keď idete s frajerom na večeru. Mohla by si celú situáciu zachrániť a dať si ako zodpovedný a uvedomelý človek niečo, čo ti nepodráždi črevo, ale… to by si musela mať v hlave viac ako mínus jednu racionálne zmýšľajúcu mozgovú bunku. A to sa nedeje.
11. Pozeráš si zloženie na každej kravine. Nie preto, aby si sa vyvaroval mlieku. Ale preto, aby si vedel, z čoho ti bude neskôr zle.
12. Niektorí si myslia, že si vymýšľaš. Tí sa delia na dve skupiny. Skupina číslo jedna ti neverí, že nejakú intoleranciu naozaj máš, keďže sa – či je piatok a či sviatok – napchávaš vecami, v ktorých je laktóza. Takže sa im zase tak veľmi ani nedivíš. Zato tí druhí ťa vedia vytočiť do nepríčetnosti. „Laktózová intolerancia je výmysel modernej doby. Dnes musí mať každý nejakú diagnózu.“ To povedz môjmu dokrútenému črevu, moja.
13. Nechceš nikoho pri večeri uraziť, ale niekedy je to naozaj ťažké. Najmä, keď ste u rodičov tvojej drahej polovičky a jeho mama pre vás navarila štvorchodové menu – šunkovú rolku so šľahačkou, krémovú polievku, stehná zapečené so syrom a broskyňou a ako dezert nepečenú smotanovú tortu. Tam sa ti naskytá dilema. Budeš radšej vyberavá princeznička alebo poslušne všetko spapáš, no to, čo po tebe ostane na toalete jeho drahí rodičia nevyvetrajú do konca života?
14. Letné mesiace sú utrpením. Všetci jedia zmrzlinu. Všetci pijú milkshaky. A všetci to robia na plážach a pri jazerách, kde sa toaleta rovná cikaniu do vody. Ty ale vieš, že keby si si dopriala toto osviežujúce potešenie, malá potreba by bolo to, čo by ťa trápilo najmenej.
15. Okrem tých, ktorí tvoju intoleranciu spochybňujú, sa stretávaš ešte s jedným typom príšerných ľudí. Tento typ ľudí chce zákonite piť tvoje mlieko. Či už preto, že ísť akože vegan a piť v práci sójové latté je teraz v móde alebo preto, že ich klasické mlieko sa minulo… Dôvodov je mnoho, no žiaden z nich nie je ospravedlniteľný. Už len preto, že oni môžu piť hocičo. A to ich hocičo stojí štyridsať centov za liter. To tvoje „nie-hocičo“ stojí desaťkrát toľko. Takže, ak si to chceš z lenivosti naliať do gágora, tak prispej.
16. Ešte lepšie, ako stretnúť niekoho rovnako retardovaného ako si ty, je stretnúť niekoho, kto má laktózovú intoleranciu. Rovnako ako ty. Nikdy sa ťa nepýta, prečo z toho mäsa oškrabávaš ten syr. Nikdy do teba nerýpe, keď sa rozhodneš ho neoškrabať. A nikdy sa ťa nepýta, prečo na záchod po jedle kráčaš, akoby si mala obrnu. Lebo vie.
17. Človek, ktorý nikdy nemal laktózovú intoleranciu, nemá predstavu, aký rozsah môže slovné spojenie „smradľavý prd“ naozaj mať. Tvoje polaktózové vetry sú ako zbraň hromadného ničenia. Chvíľa nepozornosti, drobné uvoľnenie a v kilometrovom okolí sa vydúvajú cestné komunikácie, padajú stromy a ľuďom na balkónoch kapú muškáty. Tvoji spolubývajúci ťa vtedy tak trochu nenávidia. A na každodennej báze ťa posielajú ísť prdieť na Úrad vlády.
18. Pobyt na záchode je utrpením. Oni sa možno (kamarátsky) smejú na tvojich nekontrolovateľných a aromatických črevných plynoch, no nevedia, čo so sebou prinášajú. Oni môžu otvoriť okno, odísť z miestnosti alebo sa odsťahovať… ale čo ty? Ty s tým črevom budeš musieť žiť dokonca života. A hlavne – ty v tom smrade na záchode jednoducho musíš byť a čakať, kedy sa apokalypsa v tvojom tráviacom trakte trochu upokojí.
19. Vieš, ako vyzerajú záchody v každej reštaurácii. Vieš, v ktorej majú hore priečku a v ktorej nie, takže máš pocit, že doslova vyprázdňuješ brušnú dutinu uprostred miestnosti. Vieš, kde majú mydlo. A kde zaručene chýba toaleťák. Mohla by si napísať sprievodcu – informácií máš na to jednoznačne dosť. Takže koncom budúceho roka v regáloch očakávame knihu Sprievodca mestom pre ľudí s laktózovou intoleranciou: Ako a kde sa…
20. Zvuky v žalúdku. Tie sa stali súčasťou tvojho každodenného života. Je to ako tá signalizácia pred železničným priecestím. Len s tým rozdielom, že po tejto signalizácii neprichádza vlak, ale žalúdočno-črevné tornádo, z ktorého ti ide rozdrapiť brucho aj prdel. Vieš, že keď ti prvýkrát tak zvláštne zamrmle brucho, máš päť sekúnd. A ak dovtedy nedostavíš svoje veľavážené pozadie na toaletu, budeš to veľmi ľutovať.
Titulná fotka: flipboard.com
