Na Slovensku sa opäť rozprúdila debata o dôchodkoch, ktorá rozdeľuje politickú scénu. Kým jedni hovoria o ochrane seniorov a ich životnej úrovne, druhí upozorňujú, že štát si už podobné štedré opatrenia nemôže dovoliť. Vláda čelí narastajúcemu tlaku – a nielen zo strany opozície. V hre sú veľké peniaze, verejná mienka a aj politické body, ktoré môžu rozhodnúť o ďalšom smerovaní krajiny.
Diskusie o budúcnosti trinásteho dôchodku sa pritom neodohrávajú vo vákuu. Slovensko pozorne sleduje svojich susedov, najmä Maďarsko, ktoré pred dvoma rokmi prišlo s vlastným, ešte odvážnejším modelom. No hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide o gesto solidarity so seniormi, v zákulisí sa čoraz častejšie spomína otázka – je to vôbec udržateľné? Téme sa venoval portál Startitup.
Politická dilema: medzi sľubmi a realitou
Vládna strana Hlas-SD označuje trinásty dôchodok za „neprekročiteľnú červenú čiaru“. Ich cieľ je jasný – zachovať súčasnú podobu príspevku v plnej výške. Naopak, opozícia argumentuje, že systém takto dlho neprežije. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) pripustil, že by bolo rozumnejšie odstupňovať výšku príspevku podľa príjmu dôchodcu, čím by sa pomoc stala adresnejšou.
„Stopercentne, mali by byť adresnejšie,“ priznal Gašpar a tým naznačil, že zmeny nie sú vylúčené. Dôvod je jednoduchý – len samotné vyplácanie trinásteho dôchodku stojí štát približne 900 miliónov eur ročne. A to je suma, ktorá v čase fiškálnej konsolidácie vyvoláva množstvo otázok.

Maďarská stopa a varovanie odborníkov
Slovensko sa pritom nemusí pozerať ďaleko, aby videlo dôsledky podobných krokov. Maďarsko v roku 2022 predstavilo ešte štedrejšiu formu podpory – štrnásty dôchodok. Bol súčasťou predvolebného balíka, ktorý mal posilniť dôveru voličov, no ekonomické následky sa začali prejavovať už krátko po jeho zavedení.
Odborníci upozorňujú, že takéto kroky síce prinášajú krátkodobú politickú popularitu, no v dlhodobom horizonte zvyšujú tlak na verejné financie. Navyše, ani Maďarsko, ani Slovensko sa po týchto opatreniach nemôžu pochváliť vyššou spokojnosťou dôchodcov.
Problém, ktorý peniaze nevyriešia
Podľa štúdie Global Flourishing Study 2025 od Gallupovho inštitútu a Harvardskej univerzity patria seniori v oboch krajinách k najmenej spokojným v rámci Vyšehradskej štvorky. Ukazuje sa, že finančné príspevky samy o sebe nestačia. Ak chýba kvalitná zdravotná starostlivosť, sociálne väzby či pocit zmysluplnosti, ani vyšší dôchodok neprináša vnútorné naplnenie.
Ekonomické think-tanky preto navrhujú, aby sa vlády sústredili skôr na komplexné zlepšenie kvality života starších ľudí – dostupnosť liečby, komunitné programy, či podporu duševného zdravia. Bez týchto zmien hrozí, že sa dôchodkový systém stane len krátkodobým nástrojom populizmu.
Trinásty dôchodok sa na Slovensku mení na symbol – pre niekoho solidarity, pre iného nezodpovednosti. Maďarský príklad ukazuje, že čím viac sa štát spolieha na jednorazové príspevky, tým ťažšie sa vyrovnáva s ich následkami. Ak chce Slovensko skutočne pomôcť svojim seniorom, bude musieť hľadať hlbšie riešenia než len ďalší šek pred voľbami.