Mnohí laici o tom vôbec nevedia, no v máji 2025 prijal americký prezident Donald Trump dar od katarskej kráľovskej rodiny. Okrem iného obsahoval aj veľkokapacitné lietadlo Boeing 747-8. Tento stroj má nahradiť starší model využívaný prezidentom, kým sa pripraví modernizovaná prezidentská verzia. Názov Air Force One neoznačuje jedinú konštrukciu.
Označenie sa používa pre každé lietadlo amerického letectva s prezidentom na palube. Nový stroj poskytuje rozsiahly priestor pre prácu aj oddych, čo prezident využíva najmä počas dlhých ciest. Popri darovanom lietadle prebieha aj výroba úplne nových prezidentských strojov, ktorá zahŕňa aj veľa bezpečnostných prvkov. Tento proces však trvá dlhšie obdobie.
Konštrukcia takého lietadla si vyžaduje precízny postup vo výrobe, čo môže výrazne ovplyvniť čas, ktorý je potrebný na jeho výrobu. Modely 747-200B, ktoré slúžili doteraz, sa dostali do prevádzky ešte v roku 1971, takže potrebujú rozsiahle technické úpravy. Priebežné meškania znamenajú, že nové stroje Air Force One nebudú pripravené ani v roku 2029.
Preto Trumpova administratíva prijala dar v podobe rovnakého modelu, aký má Boeing dodať pre Biely dom. Novšia verzia 747-8 zvládne dolet až 7 730 námorných míľ, čo výrazne prekonáva starší model 747-200. Tento dosah pokrýva trasu medzi Washingtonom a Hongkongom, takže ide o stroj s vysokou výdržou. Rýchlosť až 650 míľ za hodinu ho radí medzi najrýchlejšie komerčné lietadlá sveta.
Air Force One od katarskej rodiny
Model tohto lietadla dosahuje dĺžku viac než 76 metrov, čím prekonáva starší model o šesť metrov. Takisto znižuje produkciu emisií, pretože pracuje efektívnejšie a ekologickejšie. Vývoj tejto verzie prebieha v spoločnosti Boeing už desaťročia, pričom pri každom vylepšení sa prihliada na výkon, bezpečnosť aj vplyv na životné prostredie.
Úprava darovaného lietadla z Kataru si môže vyžiadať sumu presahujúcu miliardu dolárov, keďže musí spĺňať extrémne prísne štandardy. Aj keď bežná verzia Boeing 747-8 prepraví viac než dvesto cestujúcich, nová prezidentská konfigurácia má kapacitu výrazne nižšiu než 120 miest, pretože ponúka oveľa viac priestoru na prácu aj oddych.
Kokpit vznikne podľa štandardov amerického letectva a zabezpečí presnú kontrolu všetkých systémov lietadla. Hlavná spálňa sa umiestni do prednej časti, kde poskytne prezidentovi maximálne súkromie a jednoduchý prístup ku kokpitu. V ďalšej časti sa nachádza takzvaný lietajúci zámok, teda séria miestností vybavených veľkými obrazovkami, ktoré slúžia na relax alebo sledovanie správ.
Lietadlo zároveň pojme približne 90 cestujúcich spolu so 4-člennou posádkou, čo zachováva dostatočný komfort pre všetkých. Na hornej aj dolnej palube sa nachádza pätica salónikov, takže hostia môžu využívať oddelené priestory podľa povinností. Medzi palubami sa nachádza veľké schodisko, ktoré umožňuje rýchly presun a zároveň ladí s krémovým interiérom.
Náklady na úpravu lietadla presiahnu miliardu dolárov
Konferenčná miestnosť poskytne priestor na rokovania, pričom ju vybavia elektronicky nastaviteľnými stoličkami, ktoré zvyšujú pohodlie počas dlhých letov. Súčasťou prestavby je aj rozsiahla bezpečnostná ochrana, ktorá zahŕňa úpravy trupu, zabezpečené komunikačné systémy aj špeciálne zóny pre VIP cestujúcich. Tieto prvky vytvárajú prostredie, ktoré umožňuje pracovať aj oddychovať počas letu.
Taktiež treba dať do pozornosti aj ďalšie fakty, ktoré sú spájané s prezidentským lietadlom. Termín Air Force One sa použil prvýkrát v roku 1953, keď si bývalý prezident Dwight D. Eisenhower všimol, že jeho lietadlo nesie rovnaký volací znak ako komerčný stroj. Aby sa predišlo ďalšiemu zmätku, zaviedlo sa jasné označenie pre akékoľvek lietadlo s prezidentom na palube.
V prezidentskom lietadle sa nachádza zdravotné centrum pripravené riešiť urgentné situácie, pričom počas celého letu je prítomný aj kvalifikovaný lekár. Vďaka tomu sa dá reagovať na zdravotné komplikácie okamžite a bez zdržania. Ak vznikne situácia, pri ktorej nie je možné bezpečne pristáť, prezidentský stroj dokáže dopĺňať palivo aj počas letu.
Tento proces zabezpečuje menšie tankovacie lietadlo, ktoré priletí priamo k Air Force One. Zatiaľ sa takáto operácia nepoužila v praxi, avšak stále predstavuje dôležitú poistku. Dvojica lietadiel Boeing 747-200, používaných ako Air Force One od roku 1990, sa postupne blíži k času výmeny. Nové stroje ponúknu vyššiu efektivitu, dlhší dolet aj modernejšie technické riešenia.
Iné prepravné stroje okrem Air Force One
Počas administratívy Lyndona B. Johnsona získalo americké letectvo lietadlo Beechcraft King Air B90 s označením VC-6A, ktoré používal prezident na presuny medzi základňou Bergstrom a rodinným rančom v Texase. Niekoľkokrát sa využilo aj na cestu do Princetonu. Lietadlo sa prezývalo Lady Bird’s airplane a neskôr dostalo jednoduché sfarbenie pripomínajúce civilné stroje.
Ak prezident nastúpil na palubu, lietadlo automaticky používalo volací znak Air Force One. Spomedzi komerčných aerolínií získala volací znak Executive One iba spoločnosť United Airlines. V decembri 1973 cestoval prezident Richard Nixon s rodinou ako bežný pasažier na linke z Washingtonu do Los Angeles, pretože jeho tím chcel ušetriť palivo a nevyužil obvyklé prezidentské lietadlo.
V novembri 1999 sa prezident Bill Clinton presunul z Ankary na námornú základňu pri Izmite v lietadle C-20C, pričom celý let prebiehal pod volacím znakom Air Force One. O niečo neskôr, v roku 2000, letel Clinton do Pakistanu v neoznačenom Gulfstreame III, zatiaľ čo ďalší stroj s volacím znakom Air Force One letel rovnakou trasou s časovým odstupom.
V máji 2003 sedel prezident George W. Bush na mieste kopilota v lietadle S-3B Viking počas letu na lietadlovú loď USS Abraham Lincoln, kde predniesol prejav „Mission Accomplished“. Lietadlo použilo nový volací znak Navy One. A nakoniec aj Barack Obama využil v roku 2009 lietadlo C-37 na súkromnú cestu do New Yorku.
