Umelá inteligencia (AI) má už dnes v našich životoch pomerne veľké miesto. Využíva sa v rôznych odvetviach a podľa odborníkov nás jej skutočný rozmach ešte len čaká. Očakáva sa, že v budúcnosti bude umelá inteligencia prítomná takmer v každom aspekte nášho života, a my sami to budeme brať ako niečo úplne prirodzené. S veľkou pravdepodobnosťou sa tiež podpíše pod zánik niektorých zamestnaní, ktoré dnes vykonávajú ľudia. Tí už s príchodom dostatočne schopných strojov nebudú potrební.
Vedci však zároveň dvíhajú varovný prst. Umelá inteligencia môže ľudstvu priniesť ohromné benefity, lenže je tu aj druhá stránka veci. Pokiaľ by sa inteligencia počítačov vymkla kontrole, mohlo by to pre nás byť nebezpečné. Počítače by si jednoducho vypočítali, že ľudstvo nepotrebujú, a mohli by ho v zásade zničiť.
Pokiaľ ti to pripadá ako z ríše sci-fi, tak vedz, že podobné obavy vyslovili aj také kapacity, ako Stephen Hawking, Bill Gates či Elon Musk. Je ale vôbec možné inteligenciu počítača nejako zmerať? Pravdou je, že veda má k dispozícii viacero nástrojov, a jedným z nich je aj Turingov test (pôvodne nazvaný imitation game).
Ako test prebieha?
Vytvoril ho známy britský matematik a zakladateľ modernej informatiky Alan Turing. Turing bol členom tímu vedcov, ktorým sa počas druhej svetovej vojny úspešne podarilo dekódovať Enigmu, teda zašifrované správy nacistov, čím významne prispeli k záchrane státisícov životov a skráteniu samotnej vojny.
Tieto udalosti si mohol vidieť aj sfilmované v oscarovej dráme Kód Enigmy, kde si Turinga zahral Benedict Cumberbatch. Vo filme sa tvorcovia dotkli aj samotného Turingovho testu, napokon, originálny názov snímky je The Imitation Game.
Celý test Alan Turing vypracoval a prezentoval v roku 1950. Jeho cieľom je zistiť, či sa počítač vykazujúci určitý stupeň umelej inteligencie naozaj správa inteligentne, resp. či vykazuje inteligenciu podobnú človeku. Test sa vykonáva v dvoch miestnostiach. V jednej sa umiestni počítač a iný človek, v druhej zase vedúci experimentu. Ten následne do druhej miestnosti posiela rôzne otázky.
Na tie musí odpovedať počítač (stroj) alebo človek (to, ktorý z nich na otázku odpovie, sa rozhodne náhodne). Odpovede sa zapisujú na papier a sú odovzdané na analýzu vedúcemu experimentu. Jeho úlohou je určiť, ktoré odpovede pochádzajú od človeka a ktoré od počítača. Pokiaľ to rozlíšiť nedokáže, inteligencia počítača dosiahla inteligenciu človeka a stroj tak prešiel testom.
Kritika
Turingov test spôsobil medzi vedcami pomerne veľký rozruch a dlho bol považovaný za relevantný v skúmaní problematiky umelej inteligencie. Našlo sa však aj viacero ľudí, ktorí test kritizovali ako nedostatočný. Samotná inteligencia je podľa nich ťažko merateľná, resp. ju nemôžeme ani poriadne definovať (aj IQ testy merajú len inteligenčný kvocient, ktorý je súčasťou inteligencie, ale rozhodne nie je samotnou inteligenciou).
Ide o komplexnú tému, ktorú Turingov test podľa kritikov skrátka príliš dobre neodráža. Odporcovia navyše upozorňovali, že test v zásade len meria schopnosť počítačov napodobňovať človeka, čo ale o samotnej inteligencii a samostatnom uvažovaní nehovorí prakticky nič.
Napriek tomu ale máme vedcov, ktorí Turingov test považujú za dôležitý krok v bádaní umelej inteligencie. Položil tiež základ pre viaceré ďalšie testy, hoci niektoré z nich výsledky Turingovho testu vyvracali. Sem patrí napríklad myšlienkový experiment argument čínskej izby.
Ten poukázal na to, že schopnosť logicky a zmysluplne odpovedať na položené otázky ešte nie je znakom schopnosti porozumieť týmto otázkam, takže nemôže byť braná ako znak silnej umelej inteligencie.
Pokusy o zdolanie testu
Či už je test dostatočný, alebo nie, odborníci a vedci ho viackrát použili na meranie jednotlivých počítačov. Je dokonca vypísaná cena 100-tisíc dolárov pre prvý počítač (resp. jeho tvorcu), ktorý dokáže testom prejsť na 100 % a jeho odpovede tak budú nerozlíšiteľné od človeka. Zatiaľ sa to žiadnemu počítaču nepodarilo, hoci už v roku 1966 komunikačný program ELIZA od Josepha Weizenbauma časťou Turingovho testu prešiel.
V tomto prípade sa ale skôr potvrdila domnienka kritikov testu, keďže ELIZA bol úplne jednoduchý a neinteligentný program, ktorý bol akurát nastavený tak, aby dokázal s človekom komunikovať prostredníctvom upravovania ním zadaných viet. Od vytvorenia ELIZY sa však výskum umelej inteligencie pohol poriadne dopredu a vedci vytvorili niekoľko počítačov a programov, ktoré by sme ako inteligentné do istej miery označiť mohli. Ani tie však nedokázali Turingov test pokoriť.
V roku 2014 sa ale pri príležitosti 60. výročia smrti Alana Turinga konala súťaž, v ktorej sa mohli súťažiaci prostredníctvom programov pokúsiť test zdolať. Úspech slávil ruský programátor Vladimir Veselov, ktorý vytvoril konverzačný program (chatbot) s názvom Eugene Goostman, ktorý sa vydával za tínedžera z Ukrajiny.
Prostredníctvom neho sa mu podarilo presvedčiť až tretinu porotcov o tom, že komunikujú so živým človekom. Noviny z celého sveta začali prinášať správy o tom, že Turingov test bol zdolaný. Ale také jednoduché to rozhodne nebolo. Mnoho vedcov totiž podotklo, že program dokázal oblafnúť len tretinu porotcov, navyše test zvládol len na 30 % (čo bol ale stanovený limit).
Podľa vedcov je prekonanie testu len otázkou času
Na skutočný prelom v oblasti pokorenia Turingovho testu počítačom sa tak stále ešte čaká. Dočkáme sa ale vôbec niekedy? Vedci majú v tejto otázke jasno: pri súčasnom vývoji počítačov a umelej inteligencie je len otázkou času, kedy bude Turingov test zdolaný. Futurológ Ray Kurzweil v roku 1990 povedal, že k tomu dôjde približne v roku 2020.
V roku 2005 ale svoju predpoveď revidoval s tým, že oveľa pravdepodobnejšie sa mu javí rozpätie rokov 2029-2050. Ak k tomu naozaj dôjde, bude si podľa mnohých vedcov môcť ľudstvo právom povedať, že vytvorilo skutočnú umelú inteligenciu.
Potom ale bude takmer isté, že raz nevyhnutne dospejeme do doby, keď inteligencia počítačov prekoná inteligenciu ľudí. Podľa Kurzweila by k tomu mohlo dôjsť okolo roku 2045. A tu začína hra s ohňom. Ak totiž počítače budú niekoľkonásobne inteligentnejšie než ľudia, nie je možné hodnoverne predvídať, aké to bude mať dosahy.
Nastane takzvaná technologická singularita. Človek už nebude najvyspelejším druhom planéty. Tým budú stroje, ktoré budú vedieť komunikovať, myslieť, vytvárať umenie a vzájomne sa reprodukovať a rozvíjať, to všetko oveľa rýchlejšie, než by zvládol človek.
To môže znamenať vyššie načrtnutú možnosť, že umelej inteligencii budú ľudia pripadať ako „zbytočný druh“, ktorý následne vyhladí. Pokiaľ si myslíš, že tomu predsa zabránime, pretože stroje budeme stále ovládať my, tak si na omyle. Hovoríme o dobe, keď už človek nebude mať na stroje žiadny dosah, vznikne tak doslova nová forma života.
Vedci majú na tieto predpovede rozdielne názory. Niektorí zdôrazňujú, že ich treba brať vážne, iní ich považujú za príliš pritiahnuté za vlasy. Všetci sa však zhodujú, že pri vytváraní umelej inteligencie sa musí postupovať veľmi obozretne, aby sa proces nevymkol spod kontroly. Pozitíva, ktoré umelá inteligencia prináša a v budúcnosti ešte prinesie, sú obrovské, človek si musí akurát dávať pozor na to, aby ju dokázal ovládať a správne využívať.
