Bir Tawil
Rovnako ako mnoho ďalších hraničných sporov a nejasností, aj situácia ohľadom územia Bir Tawil je dedičstvom európskeho kolonializmu. Bir Tawil je asi 2 060 km2 zeme na hranici medzi Egyptom a Sudánom, ktoré si nenárokuje ani jedna z krajín.
Na konci 19. storočia Británia ovládala Egypt a zároveň Sudán bol v spoločnej britsko-egyptskej správe. Dohoda z roku 1899 definovala územia Sudánu ako územia na juh od 22. rovnobežky. O tri roky neskôr však Briti prišli s novou mapou administratívneho členenia, ktorá mala reflektovať praktické využívanie pôdy.
Hoci sa Bir Tawil nachádza južne od 22. rovnobežky, administratívna mapa ho označila ako súčasť Egyptu, pretože tam egyptskí pastieri chodili pásť svoj dobytok. Dnes sa Egypt hlási k hranici z roku 1899 a Sudán k tej z roku 1902 a výsledkom toho je stav, že Bir Tawil nepovažuje za svoj ani jedna z krajín. Ak by sa ktorákoľvek krajina hlásila k mape, ktorá jej pripisuje Bir Tawil, vzdala by sa tým nároku na Halaibský trojuholník, neďaleké a oveľa dôležitejšie územie.
Bir Tawil horúci kus zeme, kde sa teploty bežne šplhajú k 45°C a jednoducho tam nič nie je. Región nemá žiadne trvalé obyvateľstvo, na mieste však boli spozorované tábory baníkov hľadajúcich zlato.
Ak ťa zaujala idea ovládnutia teritória, kde sa môže nachádzať zlato, invázia sa neodporúča. V okolí Bir Tawil sa pohybujú pašeráci zbraní prilievajúci oheň do prebiehajúcej vojny v Sudáne, a to zrejme nie sú typy, ktoré by ťa vítali s otvorenou náručou. Keďže ide o nebezpečný región, kde sa v mnohom treba spoliehať len sám na seba, ozbrojení môžu byť aj spomínaní hľadači zlata.
V roku 2014 sa niekto predsa len pokúsil ovládnuť Bir Tawil. Američan Jeremiah Heaton vycestoval na miesto, kde vztýčil vlajku „Kráľovstva Severného Sudánu“. Nikto tomu však neprikladal žiadnu váhu. Heaton sa snažil svoj štát crowdfundovať – za finančné príspevky rozdával šľachtické tituly. Američan tvrdil, že hlavnou motiváciou pre neho bolo splniť sen svojej dcére Emily, ktorá chcela byť princeznou. O Heatonovom dobrodružstve vznikol dokumentárny film The King of North Sudan. Sú známe minimálne štyri ďalšie pokusy cudzincov prisvojiť si Bir Tawil.
Gornja Siga
Využiť koryto významnej rieky ako jasnú hranicu medzi dvomi štátmi vyzerá ako perfektný nápad. Až do chvíle, keď sa koryto nezačne meniť. Pre nenárokované kusy zeme nemusíme cestovať do vzdialených neobývaných pustín a stačí si odskočiť na Balkán. To je miesto, ktoré desaťročia trvajúcimi územnými spormi vyslovene žije.
Spor o riečnu hranicu medzi Srbskom a Chorvátskom sa rozdúchal už v roku 1947, keď boli obe krajiny súčasťou Juhoslávie, a dodnes sa nepodarilo prísť s riešením, ktoré by uspokojilo obe krajiny. Kým Srbi považujú za hranicu stred rieky Dunaj, Chorváti sa odvolávajú na historické mapy z 19. storočia, ktoré vychádzajú z vtedajšieho stavu rieky.
Výsledkom týchto naťahovačiek je to, že asi 7 km2 zeme nachádzajúcej sa pri Dunaji si nenárokuje ani jedna strana. Gornja Siga je terra nullius, čo v roku 2015 využil český libertariánsky politik Vít Jedlička. Jedlička na tomto území vyhlásil vlastný štát Liberland, kde môžu poctiví ľudia žiť bez toho, „aby im štát znepríjemňoval život zbytočnými zákazmi a daňami“.
Liberland používa ako menu Bitcoin, má svoju vládu a dokonca aj voľby. Počet občanov presahuje tisíc, priamo na území sa však trvalo nezdržiava nik. Môžu za to aj zásahy chorvátskej polície, ktorá zatýka ľudí snažiacich sa preniknúť na územie mikroštátu. Chorvátsko a Srbsko neberú nároky Liberlandu vážne, Chorváti však Gornju Sigu vypratávajú z toho dôvodu, že nechcú, aby Liberland robil zbytočné prekážky pri serióznom riešení územného sporu.
Liberland vydáva vlastné mince a známky a uvádza, že v roku 2023 pritieklo do jeho rozpočtu 1,5 milióna dolárov. Krajina usiluje o uznanie inými kurióznymi mikroštátmi podobnými jej samej, posilňuje však aj väzby na Argentínu, ktorej prezident Javier Milei je z rovnakého ideologického súdka ako Jedlička a je dokonca aj občanom Liberlandu. Občianstvo Liberlandu má tiež súčasný český minister zahraničných vecí Petr Macinka.
