11. Keď som ešte stále býval s rodičmi, dali mi na Vianoce hru Karty proti ľudskosti. Hneď, ako som ich odbalil, mi ich zobrali a povedali, že sa s nimi nemôžem hrať, až dokiaľ nebudem mať 18. Mal som vtedy 15.
12. Dostal som zubnú pastu. Nie preto, že by mi smrdelo z úst. Jednoducho sa nám doma minula a naši sa rozhodli zabiť dve muchy jednou ranou.
13. Zhruba v puberte mi rodičia na Vianoce kúpili akustickú gitaru. Problém bol v tom, že som nemal najmenší záujem hrať na hudobnom nástroji a v skutočnosti to bol môj brat, ktorý ju chcel pod stromček. Zhostil sa jej hneď, ako som ju rozbalil, a ja som len po zvyšok večera predstieral, že sa teším s ním. Naozaj krásne Vianoce.
14. Vyrastala som v chudobnej rodine a dodnes si pamätám, ako som si raz pod stromčekom našla balenie tužkových bateriek do hračky, ktorú som už mala. Rozplakala som sa. Keď sa na to spätne pozerám, viem, že naši robili, čo mohli, ale môjmu 7-ročnému ja by ste to vysvetľovali len márne.
15. Dnes sa už, našťastie, nebavíme, ale od pätnástky až do dvadsaťpäťky sme si boli veľmi blízki. V tom čase sme si dávali darčeky. Ja som strávil hodiny výberom a ona mi dala čo? Pekne zabalenú kopu VHS-iek, ktoré som jej pár rokov dozadu požičal. Úplne zabudla, že boli odo mňa, a ešte sa aj ofučala, keď som sa jej to pokúsil pripomenúť.
16. Raz, keď som bola malá, mi naši dali počítačovú myš. Nemali sme počítač a oni veľmi dobre vedeli, ako veľmi po ňom túžim.
17. Desať biblií. Nedostala som ich všetky naraz, ale každé Vianoce, odkedy som mala šesť, až dokiaľ som mala šestnásť, mi strýko poslal výtlačok biblie. Každý. Jeden. Rok.
18. Moja mama si nenechá ujsť žiadne Vianoce, aby mi pripomenula, že ma „potajomky“ neznáša. Raz mi dala ženský kabát (som muž). Inokedy dala ostatným deťom pyžamá a mne dala to isté – detské pyžamo, do ktorého by som nenapchal hádam ani jednu nohu.
19. Moja teta dala mame (svojej sestre) obrovský vínový pohár, do ktorého sa zmestí celá fľaša vína. Moja mama nepije víno. Neznáša víno. A je diabetička.
20. Jeden rok sa teta rozhodla dať celej našej rodine kukučkové hodiny. A nie jedny. Mama, otec, brat, môj manžel aj ja – všetci sme dostali vlastné kukučkové hodiny. Nikdy sme sa ani len slovkom nezmienili, že by nás niečo také potešilo, a nemali sme poňatia, čo budeme s toľkými hodinami robiť. Okrem toho sa nedali vypnúť, takže kým sa nám ich podarilo predať cez internet, mali sme každú hodinu doma hurhaj ako v cirkuse.
