Majiteľ dvojizbového domu v brazílskom meste Fortaleza už začínal strácať nádej, o jeho ošarpanú nehnuteľnosť totiž nikto nejavil záujem. Potom sa však objavila skupina mužov. Pôsobili seriózne, pričom tvrdili, že rozbiehajú záhradnícku firmu a jednoducho potrebujú priestory na uskladnenie náradia a materiálu. Dokonca ponúkali nájomné za tri mesiace vopred a rovno ho aj uhradili, pekne v hotovosti. Majiteľovi spadol kameň zo srdca.
Muži sa nasťahovali a už na druhý deň sa na budove objavila tabuľa s názvom Grama Sintética – Syntetická Tráva. Do garáže navozili zeminu, kosačky, lopaty, hrable aj ďalšie vybavenie a susedia ich vídali pracovať každý deň. Vyzeralo to presvedčivo. Nikto netušil, že celé podnikanie predstavuje len kulisu. Za stenami nenápadného domu totiž vznikal plán, ktorý sa neskôr zapísal do histórie ako jedna z najodvážnejších bankových lúpeží vôbec.
Stretnutie pri pive, z ktorého vznikol plán za desiatky miliónov
Všetko začalo o necelý rok skôr. Písal sa september 2004, keď v jednom z miestnych barov sedela pri čapovanom pive pätica mužov. Okoloidúcim mohli pripadať ako starí známi, ktorí po rokoch odkladaných stretnutí spoločne spomínajú na mladosť. V skutočnosti sa však bavili o niečom celkom inom.
Hlavným mozgom operácie bol Luis Fernando. Okolo seba zhromaždil ľudí s presne takými schopnosťami, aké potreboval. Jeden z nich pracoval ako inžinier. Podieľal sa na výstavbe metra a presne vedel, ako vykopať podzemný koridor bez toho, aby sa zrútil. Ďalší poznal bezpečnostné systémy centrálnej banky, pretože tam kedysi pracoval. Nechýbal skúsený zámočník ani muž, ktorý sa vyznal v praní špinavých peňazí.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Nechýbalo veľa a Slovensko mohlo mať vlastný Černobyľ. Pri vážnych nehodách v Jaslovských Bohuniciach rozhodovali minúty
- Aké monštrá môžu sedieť v školskej lavici? Prípad 16-ročnej Adrianne ukazuje, že každé priateľstvo má svoju odvrátenú stránku
- Porovnali sme transakčnú daň s najabsurdnejšími daňami histórie, ktoré dnes pôsobia ako žart. Ako to dopadlo?

Luis predostrel prítomným zásadnú otázku. Bankové lúpeže spravidla zvyknú krachnúť na tom, že lupičov chytia. Po spustení alarmu majú maximálne tri minúty, kým dorazia ozbrojené zložky – a to je „game over“. Ale čo ak by sme eliminovali časovú tieseň? Čo ak by sme sa do trezoru dostali bez toho, aby o tom bezpečnostné systémy vôbec vedeli? Dalo by sa to? Áno. A odpoveď bola ukrytá pod zemou.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako prebiehalo kopanie tunelu a aké problémy im ho značne skomplikovali
- Čo presne sa dialo v Deň D, keď definitívne ukradli peniaze
- Hoci sa im podarilo ujsť z miesta činu včas, ako sa napokon prezradili
- Či sa polícii podarilo vrátiť všetky peniaze
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity




















