Ľudský mozog je zázrak. Vymyslel symfónie, rozlúštil záhady vesmíru, dostal človeka na Mesiac a zanedlho aj na iné planéty. Celkom pôsobivý zoznam úspechov však kontruje niekoľko fenoménov, ktoré dokazujú, že ľudský mozog predsa len vzišiel z opíc. Web Odee priniesol zoznam vecí vyzerajúcich tak, akoby nám mozog úmyselne hádzal polená pod nohy.
Áno, tento lepkavý kus nervovej hmoty, ktorý sa ti váľa v lebke, je v podstate stále vystrašená opica, snažiaca sa nezblázniť zo sveta plného dopravných zápch, e-mailov a reality šou. Tu je šesť dôkazov, že tvoj mozog je niekedy skôr slabý článok ako zázračný orgán.
1. Keď sa nahneváš, tvoj mozog ťa klame ako optimistický blázon
Poznáš toho týpka, čo sa v bare postavil dvojmetrovému kulturistovi? Jasné, povieš si, že je totálne mimo. Lenže jeho mozog mu naozaj veril, že by ho mohol poraziť – že by sa z ničoho nič premenil na Jackieho Chana, rozdal pár kvalitných kopnutí a všetko sa zázračne vyriešilo.
Keď sa nahneváš, telo ťa zaplaví adrenalínom a ďalšími hormónmi. Tie aktivujú časti mozgu, ktoré zodpovedajú za motiváciu a optimizmus. Výsledok? Hnev ťa, paradoxne, robí prehnane sebavedomým. Tvoj mozog nerozozná, či čelíš neotvoriteľnému viečku od uhorky alebo Mikovi Tysonovi z roku 1986. Jednoducho ti povie: „Daj mu, šampión!“
2. Krásna tvár = pravda? Jasné, áno!
Nech si hovoríme, čo chceme, atraktívni ľudia to majú v živote jednoduchšie. Môže za to aj tvoj vlastný mozog. Oblasť mozgu, ktorá hodnotí vzhľad ľudí, je úzko prepojená s tou, ktorá rozhoduje, či im môžeš veriť. A keďže náš mozog je mizerný multitasker, tieto dve funkcie sa mu často zmiešajú. Takže keď niekoho považuješ za pekného, tvoj mozog zároveň vyšle signál: „Tento človek určite neklame.“
Našťastie to funguje aj opačne: keď niekomu dôverujeme, začne sa nám zdať aj atraktívnejší. Preto je tvoj partner pre teba vždy najkrajší človek na svete. Aj keď má doma ponožky s dierami.
3. Očný kontakt? Systém zamŕza
Niektorí ľudia nedokážu pri rozhovore pozerať do očí. Vyzerajú ako podozriví alebo nesmelí… ale často za to môžu ich neuróny. Japonský výskum zistil, že oblasť mozgu zodpovedná za rozpoznávanie tvárí sa prekrýva s tou, ktorá spracúva reč. Výsledok? Pre niektorých je sústredenie sa na očný kontakt a zároveň rozprávanie, ako keď sa ti na počítači spustí 15 aplikácií naraz – začne sa sekať.
Mozog jednoducho nezvláda „pozri sa mu do očí“ a „povedz niečo múdre“ súčasne. Preto niektorí ľudia odvrátia zrak alebo sa zasekávajú. Nie sú divní – len ich mozog je trochu zastaraný model.
4. Autá = otrava? Pre mozog áno, a preto ti je zle
Vieš, prečo ti býva zle v aute? Pretože tvoja hlava si myslí, že si sa otrávil. Áno, vážne. Keď sedíš v pohyblivom vozidle, tvoj zrak hovorí mozgu, že sedíš. Ale vnútorné ucho (rovnováha) mu kričí, že sa hýbeš. Tento nesúlad spôsobí, že mozog začne panikáriť: „Preboha, čo ak si zjedol niečo zlé, čo ti rozhádzalo rovnováhu?“ A preto ti začne byť nevoľno.
Tvoj mozog je stále naprogramovaný ako u pravekého lovca, ktorý zjedol jedovatý mach a teraz to ľutuje. Autá ešte nestihol „aktualizovať“.
5. Viac druhov jedla = zbohom brzdy, vitaj prežieranie
Prečo sa na sviatky vždy tak veľmi prejeme? Pretože máme pred sebou bufet, ale mozog je stále v džungli. Keď zješ príliš veľa rovnakého jedla, hlava zareaguje: „Stačilo.“ Ale ak zmeníš chuť alebo textúru (napríklad zo zemiakového šalátu na koláčik), tento signál sa vymaže. A ty hoduješ ďalej.
Mozog je stále nastavený na logiku: „Ak som zjedol plody z tohto stromu, už nevládzem. Ale tamten strom má iné, idem znova.“ Tvoj mozog nepočíta s tým, že máš doma chladničku s 15 rôznymi dobrotami. A tak prejedanie pokračuje.
6. Ľavá? Pravá?
„Odboč vľavo!“ zavelí kamarát. Ty odbočíš – a zistíš, že myslel vpravo. Čo sa stalo? Hlava jednoducho nevie, kde je ľavá a pravá, najmä v strese. Nie je to len vtipná chyba – podobné zmätky spôsobujú aj vážne problémy, ako keď chirurg zamení strany tela. Napriek tomu dokáže byť mozog v niektorých situáciách extrémne citlivý na strany – napríklad pri bolesti.
V jednom experimente vedci pichli účastníkov do ruky laserom. Keď si následne skrížili ruky, bolesť sa výrazne zmiernila. Prečo? Mozog si myslí, že bolesť má byť na ľavej strane, ale teraz je ruka napravo. Takže… chyba v matrixe. „To nie je tá istá ruka. Tým pádom to nebolí.“
Náš mozog nás dostal na Mesiac, ale tiež nás presvedčil, že je dobrý nápad zjesť šieste koleno so zemiakmi. Je to nástroj plný zázrakov aj omylov – a práve preto je taký fascinujúci.
