Digitálna revolúcia v školstve, ktorá mala priniesť novú éru vzdelanosti, si podľa popredných vedcov vyberá krutú daň. Moderná mládež čelí bezprecedentnému civilizačnému problému, ktorý priamo zasahuje ich mentálne kapacity. Dlhodobo rešpektovaný trend neustáleho rastu ľudského intelektu sa totiž definitívne zastavil a začal prudko upadať, čo potvrdzujú najnovšie analýzy kognitívneho vývoja populácie.
Ako píše web Koktejl, známy americký neurovedec Jared Cooney Horvath šokoval verejnosť vyhlásením, že takzvaná generácia Z je historicky vôbec prvou, ktorá vykazuje nižšiu úroveň inteligencie v porovnaní so svojimi rodičmi.
Tento alarmujúci záver opiera o merania a dáta, ktoré sa celosvetovo a systematicky zbierajú už od konca 19. storočia. Ľudia narodení od konca deväťdesiatych rokov do začiatku druhej dekády tohto storočia, podľa neho zaostávajú v celkovom IQ a pamäti. Taktiež sú však na tom zle v schopnosti koncentrácie, logickom myslení a v matematických či čitateľských zručnostiach.
Čo je podľa neho najväčší problém?
Kľúčový zvrat nastal približne v roku 2010, kedy sa v globálnom meradle začali masovo digitalizovať školské triedy. Výskum, ktorý mapoval situáciu až v osemdesiatich krajinách sveta, odhalil priamu úmeru: čím viac notebookov a tabletov sa pri výučbe objavilo, tým horšie študijné výsledky žiaci dosahovali. Kognitívne schopnosti detí začali po zavedení týchto inovácií plošne stagnovať a následne padli na historické minimá.
„Odpoveďou sa zdajú byť nástroje, ktoré v školách používame na podporu výučby. Hneď ako krajiny plošne zavedú digitálne technológie do škôl, výkonnosť výrazne klesá,“ varoval Horvath pred americkým senátnym výborom pre obchod, vedu a dopravu.
Tento prepad vedomostí a intelektu sa odohráva paradoxne v dobe, kedy študenti trávia v laviciach podstatne viac času, než tomu bolo u generácií v minulom storočí. Samotné predĺženie vyučovania však technológiami otupenú myseľ zachrániť nedokáže.
Generácia, ktorá predpovedá nepekné veci
Problém nespočíva len v školskom prostredí, ale v celkovom životnom štýle dnešnej mládeže. Tí totiž pred obrazovkami a displejmi trávia obrovskú porciu svojho dňa.
„Viac ako polovicu času, keď je dospievajúci hore, trávi tým, že sa pozerá na obrazovku či displej. Ľudia sú biologicky naprogramovali učiť sa od iných ľudí a prostredníctvom hlbokého štúdia, nie prepínaním obrazoviek s bodovými zhrnutiami,“ vysvetlil neurovedec pre denník New York Post.
Z evolučného hľadiska nie je ľudský mozog stavaný na spracovávanie fragmentovaných informácií z krátkych internetových videí a zjednodušených textových výstrižkov. Takýto štýl prijímania vnemov nahrádza čítanie ucelených kníh a pochopenie komplexných myšlienkových väzieb, čo vedie k povrchnému vnímaniu sveta. Mozgová kapacita sa bez hlbokého tréningu jednoducho scvrkáva.
Súčasný stav generácie Z označili experti počas vypočutia za vážnu spoločenskú krízu s negatívnym dopadom na budúcnosť ľudstva. Ako jediné efektívne riešenie vidia radikálne obmedzenie moderných technológií priamo v pedagogickom procese. Zároveň rodičom dôrazne odporúčajú, aby deťom nekupovali vlastné smartfóny v príliš nízkom veku, a oddialili tak ich kontakt s digitálnym svetom.
Tento alarmujúci trend jasne ukazuje, že slepá dôvera v technologický pokrok vo vzdelávaní priniesla opačný efekt. Ak má ľudstvo zvrátiť tento intelektuálny úpadok novej generácie, bude musieť prehodnotiť moderné vyučovacie metódy a vrátiť sa k osvedčeným formám hlbokého myslenia a ľudskej interakcie, kým nebude neskoro.
