Samotný pohyb, dych či držanie tela o nás prezrádzajú viac, než si uvedomujeme. Nie je to ezoterika ani veštenie, ale jemné, no presné signály nervového systému, ktorý komunikuje neustále. Práve tomu sa venuje somatický koučing, ktorý spája telo, emócie a vedomie do jedného celku.
O tom, ako sa trauma ukladá do tela, prečo niektorí ľudia nedokážu oddychovať ani v pokoji a čo všetko prezrádzame rečou tela bez jediného slova, sme sa rozprávali so somatickým koučom Jakubom Cerulíkom.
V čom spočíva somatický koučing a čo ním chcete dosiahnuť?
Somatický koučing je rozšírená forma klasického koučingu, ktorá okrem mysle a cieľov pracuje aj s telom a emóciami. Vychádza z faktu, že telo nie je len nosičom hlavy, ale inteligentným systémom plným informácií. Telo a mozog komunikujú obojsmerne, až 80 % informácií prúdi z tela do mozgu a len 20% z mozgu do tela. Preto v somatickom koučingu pracujeme s tým, čo klient hovorí verbálne aj neverbálne, čiže jeho pohybmi, dychom, výrazom tváre či napätím v tele.
Namiesto dávania rád sprevádzame klienta ako rovnocenní partneri pri budovaní jeho zdrojov a prekonávaní prekážok. Vytvárame s ním zážitky a modelové situácie, v ktorých si môže vyskúšať nové role či postoje a ukotviť ich v tele priamo počas stretnutí.
Ja osobne pracujem v rámci koučingu aj s reguláciou nervového systému, čím klientov pripravujem na bezpečné zvládanie stresu a neskôr aj na efektívnu prácu s terapeutom pri liečení traumy (ja nie som psychoterapeut a neposkytujem zdravotnú starostlivosť).
Ukladajú sa traumy do tela? A môžu spôsobiť aj fyzické ťažkosti?
Áno. Trauma sa neukladá len do psychiky, ale aj do nervovej sústavy, svalového napätia, držania tela, dokonca aj do funkcie orgánov. Zvlášť detská trauma, ktorá vznikla ešte pred rozvojom vedomej pamäti, zostáva zapísaná v tzv. implicitnej pamäti, cez pocity a telesné reakcie, ktoré si nevieme slovne vybaviť, no stále nás ovplyvňujú.
Ak sa počas traumatickej udalosti nepodarilo dokončiť prirodzenú obrannú reakciu, akou je boj alebo útek, telo túto energiu „zamrazí“ – udržuje ju v pohotovosti. Nervový systém následne môže uviaznuť v jednom z obranných stavov.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Na 14 dní som vyskúšala piť len zelený čaj, vzdala som sa aj kávy. Takto môj experiment dopadol
- Ženy, ktoré sa rozhodli nikdy nemať deti, prehovorili: „Každý večer som vďačná za život bez detí“
- Slovenka o živote s bipolárnou poruchou: Svoj boj často vediem len sama v sebe, ostatní ho nevidia (ROZHOVOR)
Ak uviazne v stave sympatickej aktivácie, telo zostáva permanentne nabudené, čo sa prejavuje ako chronický stres, podráždenosť, úzkosť, problémy so spánkom či celkové napätie.
Ak uviazne v dorzálnej vetve blúdivého nervu, systém sa naopak prepne do kolapsu – môžeme pociťovať hlbokú únavu, apatiu, stiahnutie sa do seba či depresiu.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako sa trauma ukladá do tela aj bez tvojej vedomej pamäti
- Prečo sa cítiš vyčerpane, aj keď „nič nerobíš“
- Ako tvoje držanie tela, dych a hlas prezrádzajú vnútorný stav
- Čo znamená, keď sa tvoje telo nevie uvoľniť ani v bezpečí
- Prečo môže byť chudnutie zablokované nie fyzicky, ale nervovo
- Aký je rozdiel medzi bežným stresom a chronickým preťažením
- Čo robiť, keď oddych nefunguje a telo je stále v pohotovosti
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
