Týchto 8 hororov vzniklo podľa skutočných udalostí. Realita je však ešte desivejšia než film

Marketingová veta „založené na skutočných udalostiach“ patrí medzi najúčinnejšie nástroje filmového priemyslu. Nie preto, že by vždy znamenala presnú rekonštrukciu reality, ale preto, že zásadne mení spôsob, akým ty ako divák film vnímaš. Zrazu už nesleduješ len fikciu, ktorú si niekto kompletne vymyslel od stola. V hlave sa ti usádza nepríjemná myšlienka: tento horor sa niekde naozaj stal a obete prežívali presne tento strach.

Hororový žáner s týmto psychologickým efektom pracuje mimoriadne často. Príbehy sériových vrahov, nevysvetliteľných javov či masových ľudských tragédií sa menia na scenáre, ktoré musia fungovať v rámci dvoch hodín filmovej stopáže. A práve tu vzniká trvalé napätie medzi realitou a filmom. Skutočné udalosti sú nepredvídateľné, chaotické a často oveľa menej „upratané“ než ich hollywoodske verzie. Film ich naopak potrebuje dramatizovať, zjednodušiť alebo symbolicky posunúť tak, aby ťa neustále udržiaval v napätí.

Výsledkom je zvláštny hybrid: príbehy, ktoré sa pohybujú na hranici reality, mestských legiend a filmového preháňania. A práve tie bývajú najzaujímavejšie. Keď sa však pozrieš za oponu, zistíš, že skutočnosť býva často ešte o čosi desivejšia, pretože v nej chýbajú hrdinovia, ktorí by všetko na poslednú chvíľu zachránili.

Texaský masaker motorovou pílou (1974)

Kultový film Tobe Hoopera sa stal nesmrteľným symbolom surového, špinavého hororu, ktorý vďaka svojej drsnej estetike dodnes pôsobí až dokumentárne, hoci ide o čistú fikciu. Široká verejnosť si film spája s drsným prostredím Texasu, no jeho hlavná inšpirácia pochádza z úplne iného kúta Spojených štátov. Svoju temnú predlohu si berie najmä z prípadu Eda Geina, jedného z najbizarnejších kriminálnych prípadov v histórii USA.

Gein bol utiahnutý, tichý samotár z mestečka Plainfield vo Wisconsine. Keď ho polícia v roku 1957 začala vyšetrovať v spojitosti so záhadnými zmiznutiami miestnych ľudí, nikto nebol pripravený na to, čo vyšetrovatelia objavia za dverami jeho domu.

Ed Gein a jeho materská figúra

To, čo našli, kompletne presiahlo bežné kriminálne kategórie tej doby. V dome sa nachádzali desiatky predmetov vyrobených z ľudských pozostatkov – masky zo skutočnej ženskej kože, poťahy na stoličke, časti oblečenia, domáci nábytok a kuchynské nádoby z kostí a lebiek, ktoré Gein získaval najmä nočným vykrádaním čerstvých hrobov.

Dôležité je však, aby si si uvedomil, že Gein nebol filmový „kanibal s motorovou pílou“ a nikdy nikoho nenaháňal po texaských pláňach. Jeho skutočné činy boli spojené skôr s chorobnou fixáciou na jeho zosnulú tyranskú matku a s hlbokou psychickou poruchou, než s organizovaným, masovým zabíjaním.

Film si teda nevypožičal presný Geinov životný dej, ale skôr zvrátenú atmosféru jeho domova a niekoľko explicitných motívov, ako napríklad spomínaná fixácia na zosnulú materskú figúru. Tú vo filme zastupuje stará mama, ktorej zoschnuté telo sa v deji nachádza v podobnej póze, v akej udržiaval aj Gein telo svojej matky.

V moci diabla (The Exorcism of Emily Rose, 2005)