Japonsko, krajina vychádzajúceho slnka, je pre mnohých z nás zemou zasľúbenou, no nepochopiteľnou. Tamojšie štandardy sú totiž… iné. Už len to, že im v jarkoch plávajú rybky koi a nikto, naozaj nikto sa z nich nesnaží urobiť si večeru, o niečom svedčí. Okrem svojich štandardov sa od zvyšku sveta odlišujú aj niekoľkými zaujímavými vecami, ktoré títo ľudia jednoducho nerobia. A toto sú niektoré z nich.

1. Nerozprávajú v mestskej hromadnej doprave

Nikdy nezabudnem na jazdu talianskym metrom a tú razantnú facku, čo mi tamojší krik a hurhaj láskyplne uštedril. Ani Slováci si v mestskej hromadnej doprave nekladú servítku pred ústa. Radi si poklebetíme cestou z práce, zanadávame na nefunkčnú klimatizáciu či vypeckujeme hudbu na slúchadlách tak, že sa pod náporom basov natriasa ešte aj neďaleký semafor.

V porovnaní s Talianskom je to ale hrobové ticho. Lebo Taliani vrieskajú, a keď sa ich hlasy prekryjú so zvukom burácajúceho metra, človek nepočuje ani vlastné myšlienky. Objektívne viem preto skonštatovať, že takého priemerného Taliana by z japonského vlaku vyeskortovali na najbližšej stanici, a ešte by sa museli aj preventívne prežehnať.

Japonci sú vo vlaku absolútne ticho. Buď si čítajú knihu, hľadia von z okna alebo, keď je naozaj nevyhnutné viesť nejaký dialóg, šepkajú ako myšky. Ich preprava je oázou pokoja, pre nás synonymom knižničného ticha. Cestujúci chcú, aby bola jazda príjemná pre každého, a berú ohľad na to, že neustále hrkútanie vie byť poriadne otravné. Navyše, množstvo ľudí si vo vlaku rado pospí (a potom sa magicky zobudia na svojej stanici, čo je naozaj obdivuhodné).

2. Nenosia slnečné okuliare

Typický letný outfit japonskej slečny je diametrálne odlišný od toho, čo môžeme počas horúcich mesiacov pozorovať u nás. Slovenská deva, to je samá krátka suknička, tričko, ktoré nesiaha ani po pupok, a slnečné okuliare, vďaka ktorým vyzerá ako mucha na poriadnej dávke LSD.

V Japonsku je všetko inak. Drobné kusy látky, ktoré sotva zakryjú delikátne oblasti a zvyšok nechajú na obdiv širokej verejnosti, nahrádzajú tie plošnejšie. Rakovina kože predsa neznie dobre v žiadnom jazyku, v japončine už tobôž nie. Okrem miniatúrnych hábov absentujú aj slnečné okuliare, ktoré bývajú zväčša výsadou miestnych celebritiek a módnych ikon. Bežný človek ich radšej nahradí dáždnikom.

Keď už je reč o tých dáždnikoch – v Japonsku sú veľmi populárne (asi ako všade inde vo svete, kde z času na čas spŕchne). Svoju lásku k tomuto vynálezu a zároveň odpor voči kapucniam povýšili na takú úroveň, až museli zasiahnuť kompetentní… a zakázať jazdu na bicykli v sprievode dáždnika. Pomerne často sa totiž dialo to, že Japonci jazdili na bicykli s rozprestretým dáždnikom, čo bolo vskutku nebezpečné.

3. Nevyhadzujú vonku smeti

Človek si poriadne neuvedomuje, ako veľmi je zvyknutý na všadeprítomnosť odpadkových košov, až dokiaľ nekrúži japonskými ulicami ako pokazená družica s prázdnym obalom od napolitánky… A ANI ZA TEN SVET NEVIE JEDEN NÁJSŤ. Toto je japonská skutočnosť, takto to tam jednoducho funguje, a tebe, rovnako ako im, neostáva iné, než so sebou odpad nosiť celý deň a vyhodiť ho až doma (prípadne na hoteli).

Odpadkových košov je v Japonsku ako šafranu. Najčastejšie sa vyskytujú pri automatoch s pitím (k tým sa o chvíľu dostaneme), v supermarketoch a miestnych obchodíkoch. Tie však slúžia výhradne pre zákazníkov. Vojsť do obchodu len za cieľom zneužiť ich kôš (a potom zdúchnuť ako víchor) asi nebude ten najlepší spôsob, ako v týchto končinách reprezentovať svoju krajinu.

4. Nevaria vajíčka

Asi by bolo veľmi odvážne tvrdiť, že nikdy nevaria vajíčka. Tento bod skôr slúži ako upovedomenie o tom, že surové vajcia sú hojne sa vyskytujúcou súčasťou ich pokrmov, čo pre nás – ľudí, ktorí poznajú tak maximálne tatarák – naozaj neznie veľmi lákavo. Počujete, ako niekto v pozadí slabikuje slovo salmonela?

Okrem tataráka sme sa s konzumáciou tepelne nespracovaných vajec stretli aj v amerických filmoch, kde si nápoj z nich servírujú veľkí chlapci na raňajky, aby vyburcovali svoje telo k lepšej fyzickej aktivite… alebo niečo také.

Ani toto však nie je spôsob, akým sa podávajú v Japonsku. Ich najpopulárnejší pokrm so surovými vajíčkami pozostáva z ryže (tá je varená, to áno), vajec a sójovej omáčky. Údajne je to veľmi chutné a, hlavne, cenovo dostupné.

5. Nesprchujú sa ako všetci ostatní

Aby sme si to vyjasnili hneď na začiatku – tento sprchový rituál nepraktizuje každá jedna rodina v Japonsku. Tie tradičnejšie sa ho stále držia, a keďže je naozaj zaujímavý, za zmienku určite stojí. Ich tradičná kúpeľňa je zväčša rozdelená na dve miestnosti – v prvej miestnosti sa nachádza umývadlo, v druhej vaňa.

Paradoxne, väčšina ich očistného rituálu sa deje práve v miestnosti s umývadlom. Samotná vaňa slúži len na namáčanie a nesmie sa do nej dostať mydlo. V podstate sa má človek opláchnuť, namydliť, potom sa zase opláchnuť v umývadle a do vane napustenej horúcou vodou sa namočiť už čistý, len ako istý druh relaxu. Tú istú vodu vo vani zdieľa celá rodina.

6. Neboja sa, že ich smäd zastihne nepripravených

V niektorých európskych metropolách bojuje mesto so smädom fontánkami s pitnou vodou, v Japonsku sú to zase automaty. Nachádzajú sa doslova na každom rohu a za prijateľné ceny ponúkajú všetko, po čom vysušené hrdlo ráči. Od sladených nápojov cez pivo, saké až po fľaše vína, ktorého kvalita je však značne diskutabilná.

Okrem klasických nápojových automatov je Japonsko notoricky známe pre svoje ostatné kontroverzné automaty. Niektoré ponúkajú balíček kondómov v kombinácii s energetickým drinkom, iné spodnú bielizeň (čisto novú, no aj použitú…) a ďalšie zase ryžové „shoty“ na zahnanie akútneho hladu. V skratke – ponuka automatov je v týchto končinách skutočne pestrá.

7. Neoslavujú Vianoce ako náboženský sviatok

Európska a japonská oslava Vianoc je neporovnateľná. Hoci v oboch prípadoch ide o sviatok spojený s množstvom príjemného, Japonci nezvyknú toto príjemné zdieľať v kruhu rodiny. Dá sa povedať, že pre túto ázijskú krajinu sú Vianoce niečo ako druhý Valentín a ich trávenie sa nesie v romantickom duchu.

K tradičným pokrmom patrí sladký jahodový koláčik z piškótového cesta, ktoré sa v tamojších končinách predáva pod nálepkou „vianočný koláč“. Ďalšou populárnou záležitosťou je KFC, ktoré by mohlo byť japonským synonymom našej štedrovečernej večere. Môžu za to reklamy tohto fastfoodu, ktoré ich vyprážané kuriatko reprezentovali ako vianočný pokrm už od roku 1974.

Zdroje: notesofnomads.com, soranews24.com, interestingengeneering.com, theculturetrip.com, brightside.me, japan-guide.com, anxiousadventurers.com