Každý prežíva rozchod po svojom. Niekto plače, niekto žerie zmrzlinu, niekto si zaplatí členstvo vo fitku… ak však svoje porozchodové momenty tráviš nejakou z nasledujúcich činností, tak by si s tým mal urýchlene prestať. Škodíš tým totiž len sám sebe.
Hysteričíš
Rozchod je citlivá vec. Teda taký rozchod, ktorému predchádzal dlhodobý vzťah a človek má zrazu pocit, že spolu s partnerom stráca aj kúsok seba. A hoci sa pri ňom z egoistických dôvodov snažíme zachovať chladnú hlavu, keď ide do tuhého, súdnosť ide bokom. Zrazu sa naplno prejaví utláčaná hystéria, prichádza krik, obviňovanie, slzy a psychické vydieranie.
Načo je to dobré? V tejto situácii je veľmi dobre aplikovateľné porekadlo dvakrát meraj a raz rež. Dvakrát si premysli, čo teraz vypustíš do éteru, lebo v momente, keď vychladneš, to môžeš poriadne ľutovať.
V amoku ťa celkom pohltia negatívne emócie a zrazu ti pripadá vyťahovanie banalít, žiarlivostná scéna či mentálny kolaps ako skvelý nápad. Veď to predsa musí zabrať, nie? Nie. Maximálne sa o dva týždne budeš cítiť ako totálny debil a želať si, aby si si také ponižujúce srandy nechal radšej pre seba.
Chceš to prebrať ešte raz
Poďme sa ešte raz porozprávať o našich citoch. Poďme si ešte raz pripomenúť, ako veľmi sa ľúbime. Nechaj ma vytrhnúť si srdce z hrude, naservírovať ti ho na zlatom podnose a nechaj svoj tupý mozoček pochopiť, že bez mojej lásky už nikdy nebudeš šťastný. Bohužiaľ, momentálne je opak pravdou.
Takýmto správaním nedosiahneš nič, len ľútosť. A teraz mi povedz, je ľútosť lepšia ako nič? Je pre teba prínosnejší partner, ktorý ostáva len preto, že mu je ťa ľúto, lepší ako žiadny? Ak na predošlé dve odpovede zaznela v tvojej hlave odpoveď áno, tak je načase znovu si uvedomiť, že máš svoju hodnotu. Nepotrebuješ nikoho, kto ťa nechce. A tým duplom nepotrebuješ, aby ťa niekto, kto ťa nechce, ľutoval.
Súhlasíš, že budete priatelia
Rany, do ktorých sypeš soľ, štípu ako prasa. H*vno, do ktorého štucháš, smrdí. A vzťah, ktorý nechceš nechať ísť, ťa časom zožerie zaživa. Nikto nevraví, že o rok neskôr nemôžete vybehnúť na kávu, porozprávať sa ako ide život a možno sa naozaj opäť stať priateľmi. Ale to bude vtedy. O rok. Neskôr.
V čase, kedy už nebudeš mať pocit, že sa ti jeho odchodom zrútil svet. V čase, kedy už nebudeš naivne dúfať, že toto stretnutie znamená niečo viac. V čase, kedy už budeš za tým. Teraz to nechaj tak, vaše priateľstvo ničomu nepomôže. A mimochodom, spomínala som, že priatelia sa ráno nebudia v tej istej posteli nahí?!
Chceš naspäť všetko, čo si svojej polovičke kedy dal
Wow, väčšej sedlačiny snáď ani niet. Zlomila ti srdce? Tak nech láskavo vráti ten náhrdelník a drahú nočnú košieľku, čo si jej pred mesiacom podaroval na Vianoce. Vychrápal sa s inou? Tak nech si vyhodí z hlavy, že sa ešte niekedy zahrá na tom plejku, čo si mu v dobrej vôli kúpila na narodeniny…
Okej, tak on má náhrdelník, ktorý nosiť nebude, ty hraciu konzolu, ktorú nevieš ani zapnúť… ste spokojní? Bolo to na niečo dobré?! Samozrejme, že nebolo. Ani jeden z vás tie darčeky nevyhodí, lebo koniec koncov to nebol lacný špás, a tak tam budú pekne zapadať prachom na polici a pripomínať vám, že čo bolo, už nikdy nebude. To bol fakt brilantný ťah.
Stále chceš komunikovať
Rozchod neznamená spáliť všetky mosty, ani predstieranie, že ten druhý umrel. Ak ťa na ulici zrazí bicykel a svoju bývalú polovičku máš stále na rýchlej predvoľbe, tak jej zavoláš. Neskapeš tam len kvôli tomu, aby si ho, nedajbože, nemusela kontaktovať. Lenže je rozdiel sem-tam prirodzene komunikovať a hľadať si každú možnú zámienku, len aby si sa mu mohla ozvať.
Vždy je dôležité položiť si otázku: Naozaj toto potrebujem práve od neho? Neviem to vyriešiť inak? Sama? Alebo je toto celé len „zástierka“, aby som v seba učičíkala pocit prázdnoty a zase raz sa utvrdila v tom, že ešte stále mám v jeho živote miesto. Aj po rozchode. Že ma vlastne ešte stále ľúbi, len to akosi ten pako nevie dať najavo… prepáč, ale neľúbi. Tak mu nevolaj.
Snažíš sa ho ovplyvniť prostredníctvom spoločných známych
Tak toto je podpásovka najvyššieho kalibru. Hlavne, ak ide o jeho rodičov. Ja viem, že si ešte stále vo fáze, keď ti srdce bije len nádejou, že si k sebe ešte raz nájdete cestu… ale tá cesta nemôže viesť cez vašich spoločných známych. A už vôbec nie cez jeho matku! Je pekné, že ťa má rada, že by bola najradšej, keby si práve ty bola jej budúca nevesta.
Ale čo tam po tom, že mu bude dohovárať a buzerovať ho, aby ti dal ešte poslednú šancu, keď to už on sám cíti celkom inak?! Toto je záležitosť, ktorá ťa z kategórie normálnych ex presmeruje rovno do kategórie zúfaliek, ktoré sú schopné naozaj všetkého. A tam predsa nechceš byť, či?
Na sociálnych sieťach si kôpka nešťastia
Hlboké citáty o zlomených srdciach, o nádeji na lepšie zajtrajšky, o tom, ako skutočná láska neexistuje a každý chlap je vlastne hajzel… po prvé – uvedomuješ si k*rva, že v priateľoch máš okrem neho ešte ďalších dvesto ľudí? Tých teda vonkoncom nezaujíma tvoje labilné citové rozpoloženie, ani stratená viera v harmonický partnerský život.
A jemu je to jedno. Neviem, ako si to my, ženy, predstavujeme, že chlap po rozchode funguje. No s určitosťou môžem povedať, že nesedí celý deň nad tvojim profilom, neanalyzuje pridané fotky a nezvažuje, či sa k tebe predsa len nevráti, keď pridávaš také pekné citáty. Takto to fakt nechodí. Tak sa nestrápňuj, aj tak to budeš o dva mesiace s lícami červenými ako rajčina ponížene mazať.
Titulná fotka: depositphotos.com
