Poznáš to, vonku je už pár dní pod nulou, ty si si na primrznutom chodníku stihol za posledný týždeň už trikrát nabiť papuľu a v Tescu už 2 mesiace predávajú vianočné gule. Správne, už tu skôr či neskôr máme to najkúzelnejšie obdobie celého roka – Vianoce. Ale čo môže byť ešte kúzelnejšie ako Vianoce samotné? No predsa nákup vianočných darčekov!
Všetko to (rovnako ako aj všetky psychické ochorenia, ktorých počet v tomto období rapídne narastá) začína v hlave. A na tom by nebolo nič zlé, veď plány predsa treba mať. Problém však je, ak to tam aj skončí. Je faktom, že nie každá predstava sa hneď dá totožne preniesť do reality.
Uvediem príklad – ak chceš mame kúpiť dvojtýždňový výlet do Paríža, ale tvoja peňaženka je prázdnejšia ako nádrže s kaprami 24. decembra, tak by si mal možno skrátiť dvojtýždňový výlet na dvojdňový a zmeniť Paríž na Piešťany. Ak máš pocit, že aj na zaplatenie tohto darčeka by si musel predať obličku, tak kašli na to, kúp jej šumivú bombu do kúpeľa a presvedč ju, že na internete si čítal, že relax v pohodlí domova je omnoho účinnejší ako relax v kúpeľoch.
https://memehub.sk/post/76366
Teraz, keď už vieme, na čom sme (t.j. máme málo peňazí a vysoké nároky), sa môžeme presunúť k fáze číslo dva, v ktorej sa z plánov stane (alebo by sa aspoň mala stať) realita. Ako už je u nás mňa zvykom, s darčekmi si dávam na čas. Mojou ďalšou charakterovou črtou je, že verím na zázraky. Preto, keď idem 15. decembra objednávať z internetu niečo, čo má dodaciu dobu 2-4 týždne, tak jednoducho verím, že to už 20. decembra bude u mňa doma.
Haha, nikdy sa im to takto ešte nepodarilo. Čím to asi bude. Tak ja potom 23. decembra večer (keď si uvedomím, že to naozaj nepríde) vletím do obchodného centra s 15 eurami na účte a nulovou kreativitou a snažím sa nájsť darček, ktorý splní všetky moje nároky – bude originálny, výnimočný, výstižný a celkovo dokonalý. Dám ti nápovedu: NEBUDE!
Najhoršie je, ak ma pri nakupovaní darčekov tlačí čas. Nielenže keď som v strese, tak neviem rozmýšľať racionálne, ale tak isto neviem narábať s financiami. Je mi jedno, že môj vianočný rozpočet je 100€ a otcovi som práve kúpila darček za 85€.
Je mi jedno, že teraz budem musieť zvyšok mojej rodiny narvať do 15€ alebo vykašľať sa na nich (čo by mohlo veľmi silne pošramotiť vzájomné vzťahy a ja by som mohla naveky zamávať dedičstvu). Je mi to jedno. Najhoršie však je, keď ti človek, ktorému si neplánoval kúpiť nič, napíše správu typu:
„Práve som pre teba kúpila darček na Vianoce a už sa neviem dočkať, čo naň povieš!“
Moja prvá reakcia je: *ľahká žena na 5*. Moja druhá reakcia je: *ľubovoľný pohlavný orgán*. Po mojej dvanástej reakcii, obsahujúcej nadávku, si uvedomím, že teraz musím do tých 15€ natlačiť darček pre ďalšieho človeka. Niekedy je naozaj na prd mať kamarátov. Počas toho, ako premýšľam nad tým, prečo radšej nie som asociál, ktorý sa vyhýba akémukoľvek ľudskému kontaktu, mi napadá otázka – Čo teraz?
https://memehub.sk/post/75233
Ale keďže mám pár takýchto hektických Vianoc už za sebou (a ani tie ma neprinútili poučiť sa), presne viem, ako si poradiť. Treba ísť na istotu a obdarovať ich všetkých kozmetickým balíčkom, tričkom s nápisom najlepší *vlož ľubovoľného člena rodiny* alebo sviečkou (viem, čo ti napadlo a nie, kúpiť svokre hrobovú nie je dobrý nápad). A presne takto improvizujem každý rok a každoročne srším originalitou. Naozaj. Ten darček akoby rovno kričal: „Kúpil som to, lebo nemám peniaze“.
Poslednou fázou je, keď už nemám absolútne, ale že absolútne žiadne peniaze. Moja peňaženka sa nápadne podobá Nikolinmu mozgu. Je úplne prázdna. Balím posledné darčeky a rozhodujem sa, či ich zabalím do modrého alebo červeného baliaceho papiera (pretože na tom skutočne záleží, keď aj tak skončí pokrčený niekde medzi obývačkou a jedálňou), keď mi zrazu hlavou prebehne myšlienka.
Žiadne hlboké premýšľanie, iba taký záblesk, ktorý mi dá vedieť, že som úplne zabudla na minimálne troch členov mojej rodiny. Sprvu dostanem panický záchvat, ale potom sa rozhodnem využiť kúzlo internetu, ktoré mi pomôže vyplaziť sa z tejto šlamastiky. A odporúčam to každej bezmocnej duši, ktorá si raz zabudne aj hlavu.
Prvýkrát v živote zistíš, že tí internetoví guruovia naozaj za niečo stoja, a že vianočný darček s kúskom duše a najmä nulovými finančnými výdajmi sa dá vytvoriť aj z rolky toaletného papiera. Ako bude toto majstrovské dielo vyzerať v tvojom prevedení, to už je vec druhá. Tieto typy darčekov taktiež zapadajú do kategórie „kričiace darčeky“, ktorú som spomínala vyššie. Môžu kričať napríklad:
„Mám síce 19, ale mentálne sa cítim na 5!“
„Všetky peniaze som preflákal na jedlo a alkohol!“ alebo aj jednoduché a výstižné:
„Zabudol som na teba!“
Titulná fotka: Bitstrips
