Existujú isté životné istoty: voda tečie dole, ráno treba vstať do práce a mama má vždy pravdu. Slovenské mamy (a často aj otcovia) sú chodiace archívy viet, ktoré dokážu vytiahnuť v tej správnej chvíli. Niektoré sú láskavé, iné jemne ironické, no všetky majú jedno spoločné – počul si ich už toľkokrát, že ti znejú v hlave aj bez ich prítomnosti.
Na Slovensku platí jedno nepísané pravidlo: rodič zostáva rodičom navždy. A to neznamená len lásku a podporu, ale aj „dobré rady“, upozornenia a poznámky, ktoré počúvame od detstva až po dospelosť. Môžeš mať vlastný byt, prácu aj rodinu, no keď prekročíš prah rodičovského domu, akoby sa vrátil čas.
Prinášame zoznam typických viet slovenských rodičov, ktoré ťa neminú ani v tridsiatke (a zrejme asi nikdy).
„Nezabudni zavolať, keď dorazíš.“
Tvoj mobil má GPS, oni majú Messenger, ale aj tak treba zavolať. Lebo len tvoj hlas na druhej strane je skutočným dôkazom toho, že si nažive.
„Keď budeš mať vlastné deti, pochopíš.“
Legendárny argument, ktorý odkladá tvoje pochopenie na neurčito. Jedného dňa ti to vraj docvakne – a možno sa pristihneš, že ho používaš tiež.
„Zober si sveter.“
Aj keď je leto a vonku 28 stupňov, sveter je povinná výbava. Lebo čo ak „sa ochladí“ alebo „ťa prefúkne“?
„Jedol si?“
Úplne prvá otázka pri návšteve. Nezáleží na tom, že si prišiel rovno z reštaurácie a ledva sa hýbeš. Pre slovenského rodiča je predstava, že jeho dieťa je hladné, neprípustná.
„Zase máš holé kríže, ochorieš.“
Teplé oblečenie je u nás kľúčová téma. Aj keď máš na sebe bundu a šál, mama vždy nájde nejaký kúsok tela, ktorý je „odkrytý“ a podľa nej hrozí okamžitá smrteľná nádcha.
„A čo práca? Si spokojný?“
Rodičov nezaujíma len to, či máš prácu, ale aj to, či ti „dávajú dosť“. A ak náhodou povieš, že ťa niečo štve, okamžite ponúknu rady, ako by si to mal riešiť.
„Zober si niečo na cestu.“
Či ideš domov z návštevy, alebo len odchádzaš po nedeľnom obede, bez tašky plnej jedla ťa nepustia. A ak povieš, že netreba, odpoveď znie: „Zober, nech sa nepokazí.“
„Ty si sa vôbec neozval.“
Môžeš písať raz za pár dní, volať raz za týždeň, no vždy to bude málo. Rodičia chcú vedieť, že žiješ – a najlepšie niekoľkokrát denne.
„Kedy prídeš?“
Jedna z najčastejších otázok, keď oznámiš, že sa zastavíš. Aj keď vieš, že to „o chvíľu“ v rodičovskej reči znamená aspoň hodinu príprav jedla.
Slovenskí rodičia sú špecifická kombinácia starostlivosti, kontroly a lásky. Ich vety sú možno občas otravné, ale skrýva sa v nich to, čo ich definuje – strach o nás, túžba pomôcť a pocit, že bez nich by sme to nezvládli. A pravda je taká, že bez týchto viet by to nebolo ono.
