Keďže momentálne na obrazovkách opäť raz okupuje hlavný vysielací čas už jedenásta séria úspešnej reality šou s názvom Farma, je očividné, že slovenský divák sa nerovná náročný divák.
Pre tých, ktorí nemali možnosť ešte zachytiť výrečnú Evelyn v kope hnoja, o nič neprichádzate. Je to len ďalšia z tých relácií, ktoré trefne odrážajú intelektuálnu výbavu celého národa (teda minimálne tej časti, ktorá ešte stále holduje komerčným televíziám) a zvyšku populácie je z toho do plaču.
Avšak, človek už ani nevie, či našťastie alebo bohužiaľ, súťažné relácie tohto typu nie sú to jediné, čo nám slovenská televízia každý deň dávkuje ako preventívne opatrenie voči zdravému rozumu.
Pomedzi niekoľko ľudí, snažiacich sa vybojovať hlavnú cenu schopnosťou rozpútať hádku aj nad asymetrickým kozím bobkom, sa sem-tam mihne aj spravodajstvo, počasie, dvesto reklám a nejaký ten seriál. Alebo, lepšie povedané, čosi, čo by sa aspoň v očiach negramotného optimistu dalo nazývať chcelobytobyťseriál.
A napísať taký naozaj dobrý chcelobytobyťseriál, ktorý by sa stal súčasťou slovenských domácností na niekoľko ďalších mesiacov, to predsa nie je len tak. To chce osnovu, kostru celého projektu, niekoľko nosných bodov, na ktorých sa bude dať vystavať ďalší tuctový skvost z kategórie „slovenský kinematografický odpad“.
Prostredie
Ťažiskom je vymyslieť originálne prostredie, lebo originálne prostredie nám otvára širokospektrálne možnosti. Jednou z nich je využitie päťkorunového deja, z ktorého sa práve v takomto prostredí stáva niečo nové, druhou zase šanca napísať polovicu dialógov o téme, ktorej divák absolútne nebude rozumieť. No a čomu nerozumie, tomu predsa porozumieť chce, no nie?
Nároky na takéto miesto nie sú veľmi vysoké – stačí, keď je na Slovensku (rozpočet nepustí) a v jeho dvadsaťkilometrovom okolí je turistický ruch nula a nižšie. Ideálne je, ak je toto miesto dokonca aj obývané, ešte ideálnejšie ľuďmi, ktorí sú ochotní robiť komparz za mzdu rovnajúcu sa dvom sekundám na televíznej obrazovke.
Dej
Keďže sme už postavy zasadili do jedinečného prostredia viníc, vlkov či konského ranča, dej samotný už nie je natoľko podstatný. Dve osoby, na konzervatívnom Slovensku preventívne opačného pohlavia, sa ľúbia a nemôžu byť spolu alebo sa ľúbia, no nechcú byť spolu, alebo ešte nevedia, že sa ľúbia až dokiaľ v druhej epizóde neskončia spolu v posteli.
Čo je vlastne ďalším veľmi dôležitým prvkom, ktorým seriál nadobúda nové rozmery. Lebo seriál, v ktorom sa nevzdychá, nepodvádza a z času na čas nevykukne kdesi akási bradavka, je seriál, ktorý nemá sledovanosť.
Takže zaručený spôsob, akým odstrániť riziko, že sa na to nebude chcieť nikto pozerať, je pre istotu poš*kať všetkých navzájom. Každý s každým. Nech nikto nie je ukrátený a nech žiaden divák nemá pocit, že práve jeho obľúbená dvojka nikdy nedostala šancu poriadne si zašpásovať.
Herecké obsadenie – od kvality až po rodené antitalenty
V našej malebnej krajinke na úpätí Tatier máme asi desať hereckých kapacít, na ktoré sa naozaj oplatí pozerať, a polovica z nich nie je ochotná točiť niečo, čo po pilotnom diele upadne do zabudnutia. Takže treba pracovať s tým, čo máme.
Obsadiť tých zvyšných päť hercov, ktorí už hrali vo všetkom, čo sa u nás natočilo a v čom nehrali, to minimálne dabovali, požičať si niečo od bratov Čechov a zvyšné postavy zavesiť na krk potenciálnym absolventom VŠMU, ktorí zatiaľ nevedia artikulovať. Veď ono sa to hádam nejako vyvŕbi, no nie?
Miesto na stretnutia
Žiaden slovenský seriál nemôže prežiť v tomto svete plnom vojen a krutosti bez jedného jediného miesta na stretnutia. Rodinná reštaurácia, bar pod bytovkou, krčma v centre mesta, nemocničná kantína… stačí zapojiť tie posledné dve mozgové bunky, čo ti po zhliadnutí videa, kde Danielle Bergoli vysvetľuje text svojho nového songu, ostali a určite na niečo prídeš.
Toto miesto sa nielenže stane epicentrom všetkých hádok, romantických vyznaní, žiarlivostných výstupov a opileckých seáns, ale aj všetkých tých scénok, pri ktorých si budete klopať na čelo. Nie preto, že by ste chceli zobudiť tie hore spomínané posledné dve mozgové bunky, ale preto, že im chýba akákoľvek logika.
Predstavme si napríklad, že ide o tú rodinnú reštauráciu. Rodinnú reštauráciu, ktorej majiteľmi sú dvaja manželia – nazvime ich Lucka s Vladkom, ale určite nie preto, že by sa tak v skutočnosti volali. Lucka s Vladkom mali začiatkom seriálu harmonické manželstvo, potom sa to akosi pokašľalo, Lucka sa odsťahovala a našla si novú známosť.
Lenže nechcela byť sviňa, ani zraniť city svojho ešte stále nie bývalého manžela a tak sa mu rozhodla túto skutočnosť zamlčať. Okej. Pochopiteľné. Naplánovala si s novým nápadníkom prvé rande. Okej. Pochopiteľné. Vyštafírovala sa ako na svadbu. Okej. Pochopiteľné. A potom ho dovliekla do ich rodinnej reštaurácie. ICH RODINNEJ REŠTAURÁCIE!
Humor
Hovorí sa, že bez humoru ani kohút nezakikiríka. Alebo niečo na ten štýl, možno s trochu inou pointou a trochu iným znením, ale to už je hádam jedno. Ľudia sa chcú baviť. Žijú životy plné stresov, hypoték, chorých detí a neplatených OČR-iek, manželských problémov a nezaplatených šekov.
A od večerného seriálu očakávajú, že ich na chvíľu od týchto starostí všedných dní odbremení aspoň na štyridsaťpäť minút, že budú môcť na chvíľu myslieť na niečo iné a byť niekde celkom inde. No tento efekt by sa bez humoru docieliť nedal.
Kvalitných slovenských humoristov, ktorí by boli ochotní prepožičať svoje vtipy komerčným programom, je však ako šafranu, a preto má táto situácia len jediné možné východisko.
Východisko, ktoré je tak trochu eko a tak trochu menej kóšer, ale tu sme na mieste, kde dokáže vláda aj po rokoch okrádania presvedčiť svojich voličov, že majú nejaké istoty. Takže tu to prejde. To, čo sa v odbornej terminológii nazýva recyklácia tristoročných obohratých vtipov a do praxe to uvádzajú snímky ako Kameňák.
To be continued…
Dostávame sa k poslednému, no o to dôležitejšiemu bodu nášho zoznamu. Pokračovania. To, že v najlepšom treba prestať sa do našich končín očividne ešte nedostalo alebo sa to len zámerne ignoruje z dôvodu nedostatku nových nápadov. Netušíme. Buď alebo, je to vlastne celkom jedno, lebo pointa je jasná – pokračovať, pokračovať a pokračovať. Za každú cenu.
Otehotnela nám herečka? Nevadí, bude v požehnanom stave aj na plátne, aspoň nám to okorení zabehnutý stereotyp. Odišli už vlastne obe hlavné postavy, lebo sa zaľúbili, zobrali, odľúbili, rozviedli, mali deti, súdili sa a aj prekonali chorobu, takže ich vzťah už nemal žiadnu plodnú perspektívu? Nevadí. Nevadí, nevadí, nevadí. Ideme ďalej.
Naťahujme to ako gumu v trenkách, ako sopeľ na rukáve, ako všetky ostatné frazeologizmy o naťahovaní… skrátka len pokračujme. Lebo dokiaľ je úroda, tak sa zbiera. A občas, bohužiaľ, aj potom.
