4. Ten, čo si zohnal novú prácu
Pán podnikateľ, čo sa nepôjde za minimálku zodrať niekde do korporátu, aby musel koncom mesiaca tak či tak žrať omietku. Už na strednej vedel, že ho čakajú veľké veci – preto polovicu hodín prespal a maturitou preliezol… nikto vlastne nevie ako. A teraz je tu, pán poisťovák. No to ti bol fakt čert dlžen, takého „kamaráta“.
5. Tá, čo si potrebuje pohoniť ego
„Ahoj, ako sa máš?“ pýta sa, ale ešte sa ani nestihneš nadýchnuť, už ťa stopne. „Ja sa mám výborne, chceš vedieť prečo?“ Malo ti to byť jasné v sekunde, ako si videla jej meno na displeji – vždy volá, len keď sa jej darí. Ale naivne si si myslela, že už z toho možno vyrástla. No h*vno, h*vno, zlatá rybka, stále má bytostnú potrebu špliechať ti do ksichtu všetky svoje úspechy v planej nádeji, že si rovnako závistlivá mrcha ako ona. Je neslušné položiť niekomu uprostred vety?
6. Ten, čo vymáha staré dlhy
Všetci máme také resty. O pol tretej ráno sa prehadzuješ v posteli, rátaš ovečky a snažíš sa zaspať a v tej rane tvoj mozog vytiahne spomienku, ktorá už mala byť dávno v skartovačke. V tretej triede na základke si od teba spolužiak požičal lesklú Pokémon kartičku a nikdy ti ju nevrátil. Ale aby si mu kvôli tomu volal? To asi ťažko.
Lenže tento „kamoš“ sa nes*rie. Spomenul si, že si mu nevrátil hru, a nezbavíš sa ho, dokiaľ ju nebude mať v rukách. Čert to ber, že to boli Míny na VHS-ke, že to bolo tak sto rokov dozadu a že si sa už odvtedy minimálne trikrát sťahoval. To ho nezaujíma. On. Chce. Svoju. Hru. A bodka.
