4. Ten, ktorý hľadá svoju ďalšiu obeť
Klasika. Desať eur za veľké pivo je v tejto ekonomike synonymom osobného bankrotu, tak chalan ešte na parkovisku exol celú fľašu vodky a očividne podčiarkla všetky jeho prvotriedne kvality. „Čo na mňa čumíš?!“ vrieska po každom, kto oňho čo i len zavadí pohľadom, čo je – vzhľadom na to, že stojí rovno pod pódiom – v priemere každé dve až tri sekundy.
Ledva stojí na nohách, ale vďaka trom promile v krvi sa vezie na vlne neporaziteľného Hulka a všetkým, doslova všetkým, poriadne lezie na nervy. Bodaj by ho čo najskôr vyplo v kríkoch.
5. Ten, ktorý ťa nenápadne obchytkáva
Rovnako ako počas transportu mestskou hromadou dopravou, aj na festivale je osobný priestor záležitosťou mýtov a báji. Ale predsa vieš, keď to niekto preháňa. Všade je kopec ľudí, hlava na hlave, permanentne máš pod rebrami vrazený niečí lakeť, no toto je iné.
Ty sa pohneš, on sa pohne. Ty stojíš, on stojí. Ty ho asertívne prosíš, či by sa mohol posunúť o dva centimetre vedľa, on sa tvári, že nevie, o čom točíš. Život je krásny.
6. Ten, ktorý ti zacláňa vo výhľade
Jasné, presne tvoje šťastie. Keď vták os*rie nejaké auto, tak zaručene to tvoje, keď mešká nejaký vlak, tak určite ten, ktorým potrebuješ chytiť prípoj, a keď sa niekto dva metre vysoký konečne rozhodne niekam zaparkovať, tak na sto percent rovno pred teba. Nevidíš ani h*vno, ale to sa dá prežiť, nie? Na festivaloch je predsa dôležitá tá atmosféra…