Virtuálna komunikácia zažila v poslednom desaťročí obrovský boom a konverzovať s druhou osobou pomocou písmeniek a žltkastých emotikonov je dnes omnoho populárnejšie ako hľadieť niekomu priamo do očí. Ani táto sféra nepriamej komunikácie však neostala nepovšimnutá idiotmi, ktorých by si ideálne vymenil za desať deka debrecínskej.

1. Reťazovky

Ak vám niekto pošle reťazovku, mali by ste sa mu obligátne poďakovať. Je to totiž to isté, akoby vám poslal správu v znení „som totálne negramotný imbecil zaseknutý v roku 2010 a je absolútne nevyhnutné, aby si ma vymazal zo svojho zoznamu priateľov“. A to je predsa od neho veľmi milé, že vám takto uľahčuje robotu. Nie, naozaj. Ak ešte existuje tvor na tejto roztopašnej modrej planéte, ktorý verí, že ak nepošle stupídny rozmazaný obrázok s textom vo fonte, ktorý nepodporuje slovenské znaky a tak je každé druhé písmeno úplne iné, desiatim ľuďom do dvoch hodín, tak všetci jeho príbuzní zomrú do pondelka na mor, tak tento druh mozgovej vymetenosti nechceš mať v nijakej prílišnej blízkosti od svojej maličkosti. Bodka.

2. Zaspamujem ťa

Sú len dva typy ľudí. Tí, ktorí ako intelektuálne ľudské bytosti chápu, že nie každý človek ma bytostné vzruchy z toho, keď mu mobil zacinká a zavibruje na riti pätnásťkrát po sebe, pošlú celú svoju myšlienku v jednej správe, hoci by aj mala byť dlhá ako Chalupkove Mor ho!, a tí druhí. Tí, ktorí ti za desať sekúnd vytapetujú celú úvodnú obrazovku, tí, ktorí ak ťa ráno zobudia, tak už ostávaš hore, lebo po prvej správe ti mobil tancuje po stole ešte ďalšiu hodinu a teda tí, ktorým ešte aj interpunkčné znamienko pripadá natoľko dôležité, že si jeho výsosť vybojovala, prekvapivo, samostatnú správu tiež. Jednoducho je to ten známy, o ktorom vždy vieš, že píše presne on, lebo nikto iný nie je schopný rozdeliť pozdrav do trinástich správ a ešte sa tváriť, že je všetko v poriadku.

3. Chronický ignorant

Všetci máme v priateľoch toho človeka, s ktorým ak chceš ísť ešte toho roku na pivo, musíš sa ozvať minimálne dve dekády dopredu. Zhruba toľko mu totiž trvá, kým „doručené“ prejde do stavu „videné“ a o odpovedi ešte stále nemôže byť reč. Jediný dôvod, prečo mu takéto megalomanské maniere toleruješ je fakt, že ten ignorantský hňup je skutočne dobrý kamarát. Nechá ťa vyžierať mu chladničku, odklepávať popol z cigy do akvárka pre rybičky, ktoré už nejaký ten piatok plávajú hore bruškom a nikto ani len netuší, že prečo a jeho mama robí s prehľadom najlepšie rezne v celom meste. No keby si mu o polnoci písal, že vám horí barák, pravdepodobne by ho došiel hasiť o dva týždne a aj to s fľašou domácej pálenky.

4. Milovník emoji

Ktokoľvek vymyslel túto širokospektrálnu kikiríkatú pliagu sociálnych sietí sa práve kúpe na Bali v monumentálnej kope naškrečkovaných peňazí, zatiaľčo bežní smrteľníci ako my, musia trpieť prítomnosť ľudí ako „milovník emoji“. Na všetko, čo sa ho opýtaš, má pripravenú spŕšku žltých hlavičiek, zvieratiek či hovienok a viesť s ním normálnu konverzáciu po telefóne je prakticky nemožné. Toto je človek nenávidený vlastným telefónom, lebo ešte aj funkcia „obľúbené smajlíky“ má z neho v pseudo hlave riadny záhul. On totiž nemá obľúbených smajlíkov, pretože ich používa ako neschopnú náhradu normálnej slovnej zásoby a aj napriek tomu, že si tým kvalitne degeneruje vlastné mozgové závity, je na to, celkom nepatrične, veľmi hrdý.

5. Ty

No a potom si tu ty a vieš, že ak oplývaš aspoň minimálnou dávkou sebareflexie, tak nemôžeš na tomto zozname chýbať. Netušíš, či to určuje konštelácia hviezd nočnej oblohy, horoskop v akomsi prvoplánovom dámskom magazíne alebo jednoducho to, ako sa v to ráno zobudíš, no sú dni, kedy si všetko z vyššie uvedeného (okrem reťazoviek, lebo reťazovky sú smrť, mor a kelové placky zo školskej jedálne v jednom). Tvoj mozog odmieta spolupracovať, na vytvorenie vety rozvitej v tvojom materinskom jazyku nie je dostatočne funkčný a preto volí jednu z dvoch najjednoduchších alternatív – emotikon alebo mód inkognito, kedy sa snažíš presvedčiť ľudí na druhom konci, ktorí ťa až príliš dobre poznajú, že nie si prilepení k tomu telekomunikačnému zariadeniu dvadsaťštyri sedem. Inokedy sa zase prsty po obrazovke šmýkajú rýchlejšie ako si schopný kontrolovať a preto stlačia poslať sedemkrát za sebou bez toho, aby si dokončil myšlienku. Ale čo sa dá robiť. Život je, hold, už raz taký.

Titulná fotka: pixabay.com