Všetci sme už narazili na jedinečných ľudí, ktorí majú zvláštnu schopnosť zmeniť každú konverzáciu na divadelné predstavenie. Komunikovať s nimi radšej nechceš, lebo ti to nič nedá, naopak, vezme ti to aj poslednú štipku energie, ktorú máš.
Ten, čo rozpráva len o sebe
Stačí sa s ním chvíľu rozprávať a čoskoro zistíš, že jeho jediným záujmom je hovoriť o sebe. Keď sa odvážiš povedať niečo ty, jeho reakcia je jednoduché „hej no…“ a potom sa vráti k svojmu monológovému programu.
Tieto typy majú úžasnú schopnosť prerušiť všetky tvoje vety a preorientovať rozhovor na svoju osobnú legendárnu tému – na samých seba. Je to, akoby si sa ocitol v ich vlastnom jednočlennom divadelnom predstavení. Títo jedinci sú takými veľkými profesionálmi v monológoch, že by sa mohli stať kandidátmi na ocenenie v kategórii „Najdlhší monológ bez záujmu o ostatných“.
Negativista
Medzi ľudí, s ktorými je konverzácia skutočnou výzvou, patria aj tí, ktorí majú zo všetkého obavy. Áno, poznáš ich – tí, ktorí zasypú každý tvoj nápad negatívnymi myšlienkami a obavami „čo keď“.
S týmito jedincami je takmer nemožné sa rozprávať bez toho, aby sa zosypalo mračno negatívnej energie. Ak prídeš s nejakým skvelým nápadom, oni okamžite zaujmú postoj, že to nie je možné, a začnú vymenúvať všetky hororové scenáre, ktoré by sa mohli stať.
Pritakávač
Je ako živá socha – pozorne ťa počúva, no nevysloví ani jediné slovo, aby prispel do rozhovoru. Je to, akoby bol spútaný neviditeľným lanom, ktoré mu bráni hovoriť. Jeho schopnosť pritakávať bez toho, aby niečo povedal, je takmer prekvapujúca.
Ten, čo sa stále háda
Je to ako mať vlastného osobného advokáta na každú jednu vetu. Ak povieš, že slnko svieti, on sa okamžite postaví proti tomuto tvrdeniu s argumentom „Ale, čo keď je to len optický klam?“. Tento človek je skutočným majstrom hádok. Konverzácia je pre neho len bojové pole, na ktorom sa snaží vyhrať svojimi protiargumentmi.
Ten, čo ťa nepočúva
Môžeš mu povedať čokoľvek, no o týždeň nemá ani tušenia, že si mu to vôbec hovoril. Môžeš mu prezradiť svoje tajomstvá, nápady a dokonca aj svoje najväčšie sny, ale čoskoro zistíš, že v jeho mysli to zanechalo nulový dojem. Nevieš, či má kritické straty pamäti, alebo jednoducho nevie, ako sa používa funkcia „počúvanie“.
