Občas je fajn vybehnúť si z uzavretého prostredia do prírody. Koniec-koncov, je to prospešné pre tvoje zdravie, kus si prevetráš hlavu a prídeš aj na iné myšlienky. Ako ti už od základnej školy tlačila učiteľka biológie do hlavy – pohyb znamená nával endorfínov.
Lenže… každá prechádzka má svoje patálie a nie je všetko len o ideálnej romantike. Aj keď by si si to možno prial.
1. Plážové prechádzky
Azda v každom romantickom filme odohrávajúcom sa pri mori dôjde aj na klišé prechádzku po pláži. Nebolo by na tom nič zlé, pri západe slnka je to skutočná romantika.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneProblém nastáva v momente, ak si si nevzal žabky a začneš sa zabárať pri každom jednom kroku do mokrého piesku (to platí v prípade, že sa prechádzaš rovno vedľa mora). A niekedy ti nepomôžu ani tie žabky.
2. Zimné prechádzky
Nie je nič nad zimnú prechádzku po zasneženej krajine. Obzvlášť, keď sa ešte z neba valí ďalší nános snehu. To sa aj tvoje predpotopné mesto alebo dedina premenia na obydlie z vianočnej rozprávky.
Nevýhodou takejto prechádzky sú však dve veci: podcenil si chlad a teraz mrzneš až do špiku kosti. Čo je horšie, rozhodol si sa prejsť ďaleko za mesto. Ostáva ti už len vydržať a dúfať, že tam niekde neprimrzneš. Už navždy. Druhý problém je, že ani poriadne nevidíš, kam kráčaš. A tam, pod všetkým tým snehom, na teba môže číhať ľad. Veľa šťastia na chirurgii!
3. Nočné prechádzky
Pouličné lampy, vysvietené obchodné výklady a vyprázdnené mesto. Večerné prechádzky majú svoje čaro. Čiastočne aj preto, že ťa tvoja spoločnosť nevidí v priamom slnečnom svite a nemôže si všimnúť každú tvoju nedokonalosť.
Problém prichádza v momente, keď začneš byť paranoidný. Máš pocit, že ťa niekto z tých tieňov sleduje. A čo tie zvuky?! Prečo príroda znie takto strašidelne, len čo sa mesiac vytiahne na oblohu? Ako sa hovorí: „Kto sa bojí, nech nejde do lesa.“ A v noci by si sa tam určite nemal prechádzať. Ktovie, na koho alebo čo by si narazil.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
