Ľudia, ktorých si šesťdesiatdva dní nevidel a bol si naozaj nadšený, že máš od nich svätý pokoj, sú späť. Na koho sa môžeš v prvom školskom dni určite tešiť?
„Fešandy“
Dievčence, ktorým celé leto chýbali lačné pohľady ich neukojených spolužiakov s nulovým pohlavným životom, využijú hneď prvú chvíľu ukázať skvosty ich objemných šatníkov a prednosti, ktorými ich matka príroda obdarila.
Budík im ráno vyzváňa už o pol šiestej, aby okrem voňavého kúpeľa v ružových lupeňoch stihli na ksicht nacápať aj nejakú tú lacnú čínsku maľovku, aby zakryla všetky nedokonalosti a krátery, na ktoré je ich pseudovegánska strava s občasnými nájazdmi na najbližšie fastfoodové reštaurácie krátka.
Do školy nacupitajú ako nové, vypraté v Perwolle, a tak tajne dúfajú, že dokonalou vizážou zamaskujú ten prievan v lebečnej dutine. Dobrý pokus, no v sekunde, ako otvoria ústa a vypotia prvé preafektované hlášky, máš chuť obúchať im vrecko s prezuvkami o hlavu.
„Rodičia majú peniaze“
Hneď, ako ich tatko vykopne pred vchodom z nadupaného čierneho bavoráka, behajú od jednej nevinnej dušičky k druhej a zasväcujú ich do slastného života zazobaných detí. Ich instagramový profil vyzerá ako stánok s pohľadnicami, no hashtag likeforlike je zároveň jediným slovom, ktoré vedia napísať bez chyby.
Možno z teba trošku hovorí závisť (lebo kto by nechcel za dva mesiace precestovať polku zemegule), pretože prázdniny pri friťáku ti letné mesiace neokorenili tým správnym spôsobom a mastný smrad z vlasov budeš vymývať ešte do októbra, no potom si spomenieš na svojich rodičov a v duchu sa poďakuješ, že ti okrem finančnej gramotnosti vedia dať aj lepšie veci do života, ako je zlatá kreditka.
Premotivovaní
Nebudeme si klamať, na začiatku školského roka sme všetci tak trošku premotivovaní a v kútiku duše stále dúfame, že nám naše učebné plány vydržia dlhšie ako do víkendu, no toto je celkom iná kategória. Človek premotivovaný totiž nejde prvý deň do školy tŕpnuť v lavici, jesť desiatu a čítať školský poriadok, lebo tam toho od minulého roka určite pribudlo požehnane.
Nie, ten tam ide šíriť radosť a pozitívnu energiu, otvárať čakry a nosiť učiteľkám kvety (lebo napchať sa im do análneho otvoru tak, že ti trčia len palce, hneď v prvý deň nikdy nie je na škodu).
V sekunde, ako začne obstarožná tetuška s titulom diktovať, aké pomôcky na jej predmet budete potrebovať, otvára zošit a zapisuje si. A vy, prekvapení, že dnes si skutočne niekto doniesol pero, len tupo zízate a dúfate, že vám ten jeden karisblok na tento rok vydrží.
Neviditeľní
Toto si tak veľmi chcel byť ty, no tvoja vidina lepšej budúcnosti ťa ráno predsa len vykopala z postele (čítaj, tatko ti povedal, že keď do desiatich minút nevytiahneš päty z domu, facne ti jednu s novinami, ale uznajme, že tamto znelo poetickejšie).
Ľudia, ktorí školu berú ako náhradný doobedný program, keď sa im ráno nedarí znova zaspať, sa prvý deň skutočne neunúvajú prejaviť spolupatričnosť svojim spolužiakom a ísť si tam posedieť s nimi. Školský rok má predsa desať mesiacov a pretrhnúť sa hneď v prvý deň nekorešponduje s ich životným presvedčením.
Ty
A potom si tu ty. Si rád, že si rád, že si ráno našiel čisté tepláky, ktoré neboli kompletne zababrané horčicou a nesmrdeli krčmovou arómou s prímesou kamošovej grcky a cigaretového dymu. Si šťastný, že sa ti podarilo pozviechať vlastnú telesnú schránku a silou vôle ju dopraviť do budovy, kde bude nasledujúci školský rok neochotne hniť.
A všetko ostatné, čo nesúvisí s tvojím škvŕkajúcim žalúdkom a tou salámovou bagetou, čo si po ceste kúpil na benzínke, je jednoducho nad tvoje kapacity. Nie si nadšený skutočnosťou, že sa táto banda indivíduí opäť stáva tvojou každodennou spoločnosťou, no tvoj mozog, stále zahalený rúškom posledných zvyškov leta, sa ešte stále neprebral z prázdninovej kómy a nie je schopný to plne vnímať.
Preto sa len rozhliadneš dookola, zistíš, že sa absolútne nič nezmenilo – upratovačky stále fajčia vo výťahovej šachte a „hajzlák“ stále nikto nedoplnil – a nešťastne si odhryzneš z tej majonézovej parády. Hádam ťa z nej aspoň nepreženie.
