Režim, o ktorom sme sa učili na dejepise na základných školách, v nás vyvoláva zimomriavky do dnešného dňa. Navždy sa do dejín svetovej histórie zapísal dátum 1. septembra 1939. Tento deň predstavuje začiatok jedného z najväčších vojenských konfliktov, aké moderné dejiny zaznamenávajú. Ide o deň, keď vojenské sily nacistického Nemecka napadli Poľsko.

Počas 2. svetovej vojny sa zriadilo niekoľko koncentračných táborov, predstavených ako pracovné tábory. Po niekoľkých mesiacoch sa však odhalilo, že tábory slúžia primárne ako vyhladzovacie miesta rôznych skupín ľudí. Do koncentračných táborov odnášali najmä Židov, no nájsť by sme medzi nimi vedeli aj Rómov, homosexuálov, politických väzňov, osoby s postihnutím a rôzne ďalšie etnické menšiny.

V koncentračných táboroch zvyčajne pracovali príslušníci nacistického režimu, ktorí na zajatcoch páchali tie najhoršie zverstvá. Spomeňme Anjela smrti, Josefa Mengeleho, ktorý sa preslávil svojimi drastickými pokusmi voči ľuďom. Tiež Klaus Barbie, dôstojník gestapa, ktorý je zodpovedný za mučenie, deportácie a vraždenie odporcov režimu a Židov vo Francúzsku.

Prečo však spomíname práve tieto dve mená, aj keď Barbie nepracoval vyslovene v koncentračnom tábore? Obom sa podarilo uniknúť po skončení 2. svetovej vojny spravodlivosti. Koniec tohto dlhoročného vojnového konfliktu sa zaznamenáva na deň 2. septembra 1945. Avšak, ani po skončení vojny nikoho z nasledovných nacistických mien nedostihol spravodlivý trest.

Anjel smrti, Josef Mengele – obávaný lekár z Auschwitzu

Josef Mengele sa narodil 16. marca 1911 ako najstarší syn Karla Mengeleho v Günzburgu v Bavorsku. Jeho rodina bola v spoločnosti veľmi vysoko postavená. Jeho otec vlastnil firmu Mengele určenú na výrobu strojov. Ich firma bola najväčším zamestnávateľom ľudí v Günzburgu. Po jeho otcovi Karlovi je dodnes pomenovaná ulica – Karl Mengele Strasse.