Odhliadnuc od tradícií kultúr je známym faktom, že ešte pred pár desiatkami rokov bolo tetovanie spájané najmä s väzňami. Pomaľovaný chlapík bol chodiaca informácia, že sedel. Zločinci a odsúdení na celom svete si vytvorili vlastný jazyk symbolov, ktorým komunikovali svoju osobu. Manifestovali nimi skutky, záujmy, pohľad na život a celkovo svetonázor. Také ilustrované curriculum vitae.

Predovšetkým väzni v Rusku mali (majú) kožu pokrytú štamprlíkmi atramentu. Každý detail má svoj význam. Každé telo rozpráva jedinečný príbeh o spáchaných zločinoch, dĺžke trestu, statuse medzi väzňami, teda o tom, čo si k nemu ostatní môžu a nemôžu dovoliť.

V 19. storočí sa dezertéri značkovali krížikom na ľavej ruke. Až do roku 1846 mali najväčší zločinci tvár ociachovanú skratkou BOP (zločinec). Neskôr ju nahradil KAT (odsúdený).

V 30. rokoch sa začali objavovať ruské kriminálne kasty a s nimi aj kultúra tetovania, ktorá definovala hodnosť a povesť človeka. Prakticky až do druhej svetovej vojny každé tetovanie označovalo zločinca. Výnimkou boli kerky v námorníctve.

O tajných významoch tetovaní ruských väzňov vieme vďaka Arkadymu Bronnikovovi, ktorý od 60. rokov zastával funkciu odborníka v kriminalistike na ministerstve vnútra ZSSR. Vyše dvadsať rokov chodil po ruských nápravných zariadeniach, fotil väzňov, rozprával sa s nimi a dokumentoval ich počarbané telá. Výsledkom je zbierka takmer 200 fotografií sovietskych zločincov. Vďaka nej môže aj bežný občan nahliadnuť do šifrovanej komunikácie trestancov a metód rozlišovania hierarchie.

Moč a spálená guma pod kožou

Podľa nepísaného zákona medzi väzňami musel mať každý tetovanie. Jediní, ktorí si mohli dovoliť prežiť s nepoškvrnenou kožou, boli politickí zločinci. V čase Bronnikovovej štúdie sovietsky trestný zákonník už zakazoval tetovanie, no napriek tomu bolo 70 až 98 % z 35 000 000 trestancov potetovaných. Väzňami bez stopy po atramente sa opovrhovalo. Najhoršie na tom boli tí, ktorí si dali nepravdivé a zavádzajúce symboly. Tieto veci boli agilnými spolubývajúcimi prísne trestané, často veľmi radikálne. Okrem iného si ho museli zoškrabať žiletkou, nabrúsenou mincou či črepinou.

Jednotlivé vzory nie sú dôležité len vizuálne, ich význam sa mení podľa umiestnenia na tele. Napríklad žena na hrudi znamená, že väzeň je doživotný kriminálnik, zatiaľ čo takéto tetovanie na bruchu ho identifikuje ako väzenskú prostitútku.

Muži označení symbolom KAT boli považovaní za najnebezpečnejších. Väzni boli na toto označenie hrdí. Svetu ním kričali, že pohŕdajú autoritami i vládnym systémom a neradno sa s nimi zahrávať. Obdobou je kríž na hrudi. Čím väčší, tým silnejší dôraz. Značí oddanosť zločineckým tradíciám a slúži ako dôkaz, že jeho nositeľ nie je poškvrnený zradou svojich kriminálnych bratov. 

Epoleta na ramene naznačuje, že zločinec má medzi ostatnými vysoké postavenie.

Keďže väzenské tetovania úrady zakázali, väzni boli nútení prejsť k nehygienickému undergroundu a improvizovať. Ako atrament používali spálenú gumu z podpätkov topánok zmiešanú s močom. Ten slúžil ako dezinfekcia. Samozrejmosťou boli infekcie, muži trpeli zápalom lymfatických uzlín, gangrénou či tetanom. Na fotografii je jeden z mnohých mužov nakazených syfilisom.

Kerka bola pre nositeľa otázkou života a smrti

Najznámejším kalkom v súvislosti so systémom tetovania sú tzv. zákonní zločinci (VOR). Ich členovia mali v prostredí organizovaného zločinu a nápravných zariadení elitné postavenie. Nárok na status VOR mali len opakovane trestaní. Členovia museli dodržiavať neformálny etický kódex zahŕňajúci napríklad pomoc iným zločincom, nespolupracovať s vládou, rešpektovať a uprednostňovať členov, ochraňovať rodinu (matku, súrodencov), ale nesmeli byť ženatí a mať deti.

Zložitá hierarchia VOR poskytovala tiež sociálnu výhodu. Profesionálni zločinci a mafiáni boli na najvyššej úrovni. Ich stav deklaroval pár osemcípych hviezd pod kľúčnou kosťou.