Niekedy je na práci učiteľa najzložitejšia komunikácia s rodičmi. Študentov možno spacifikovať, no sú to často práve rodičia, ktorí behajú po svete v presvedčení, že požrali všetku múdrosť sveta. A vysvetliť takým ľuďom, že ich milovaná ratolesť nie je stredobodom celého vesmíru, je nadľudská úloha.
Títo učitelia z Redditu o tom vedia svoje. Na sociálnej sieti sa podelili o svoje skúsenosti s rodičmi, ktorí majú arogancie na rozdávanie a takt absolútne žiadny. Poďme si ich zopár prečítať.
1. Raz ma jedna matka zvozila za to, že som nedávala jej synovi dostatočné množstvo úloh, a to aj napriek tomu, že som mu na jej žiadosť už v tom čase dávala dvakrát viac ako ostatným deťom. Nikdy žiadnu z nich nevypracoval.
2. Jeden z našich študentov obšťal kompletne celé záchody. Keď som sa na rodičovskom združení snažila konfrontovať jeho otca, pohŕdavo mi šplechol do ksichtu: „A to ja ho mám učiť, ako sa používa záchod? Vy ste učiteľka.“
3. Na vrátnicu zavolala vytočená mamička a trvala na tom, že musí hovoriť so svojou dcérou. Vysvetľovala som jej, že dcéra má hodinu a môžem ju uvoľniť, len ak je to niečo súrne. „Tak to urobte! Je to súrne!“ vrieskala po mne. Išla som ju teda zavolať a o päť minút sme volali mame naspäť. Hovor trval asi tridsať sekúnd.
Nechcela som načúvať, no chcela som vedieť, čo sa deje. „Je všetko v poriadku?“ opýtala som sa jej, keď dotelefonovala. „Áno. Mama len chcela vedieť, kam som jej dala kefu na vlasy.“ Spýtala som sa, či si ju bez jej vedomia zobrala do školy, alebo kde je problém. „Nie. Nechala som ju v kúpeľni. Tam, kde každé ráno.“
4. Mala som 14-ročného študenta, ktorý čítal horšie ako druháci. Dávala som mu zadania, no kašľal na ne ako na ploský kameň, tak som si ho začala volávať k sebe do kabinetu a čítať si s ním. Keď sa o tom dozvedel jeho otec, navrieskal na mňa, že čo si to dovoľujem, tlačiť jeho synovi kaleráby do hlavy. Pane, prepáčte, že nechcem, aby z vášho syna vyrástol dement.
5. Spomínam si na mamičku, ktorá penila ako besná, lebo si musela prísť pre malú do školy skôr. „Musela som odísť z fitka, aby ste vedeli! To mi už nikto nepreplatí!“ Jej dcéru niekoľkokrát poštípal sršeň a musela ísť do nemocnice.
6. Moja žiačka je hluchá a ani jeden z jej rodičov neovláda dobre znakovú reč. Jej mama čo-to vie, ale otec nič. Vôbec nič. Na rodičovskom som sa im snažila naznačiť, že by bolo dobré, aby na tom zapracovali, a jej otec?! Jej otec mi povedal: „Načo? Musí si zvykať, že sa jej celý svet nebude prispôsobovať.“
7. Sestra je učiteľka. V triede mala menšie dievčatá, dvojičky, neskutočne rozkošné baby s dlhými blonďavými vlasmi. Pochádzali zo zlých pomerov a večne nosili do triedy vši. Raz to už sestre nedalo a musela zavolať otcovi, nech si ich príde vyzdvihnúť, lebo zase bude mať celá trieda vši.
Otec im vynadal, že to nie je jeho problém, no postavil sa za ňu celý učiteľský zbor, a tak napokon nemal na výber. Zobral ich domov… no o dvadsať minút sa vrátil späť. Aj s nimi. Ich krásne vlasy boli preč. Oholil ich strojčekom a víťazoslávne ich doviedol naspäť do triedy. „Vidíte? Problém vyriešený!“ zahlásil a odišiel.
8. Učím výtvarnú na základnej škole. Raz mi prišiel veľmi rozhorčený mail od mamičky, ktorá sa hnevala, že malá prišla domov s farbou na tričku. Vraj mi ho na druhý deň donesie a buď jej ho mám vyprať, alebo kúpiť nové, ak sa mi to nepodarí. Ako som ho tak prala, všimla som si, že sú na ňom okrem farby aj fľaky od kečupu…
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
