Hoci si väčšina študentov myslí, že je svojim učiteľom úplne ukradnutá, nie je tomu celkom tak. Niekedy sa žiaci hlboko vryjú do ich pamäti a spomenú si na nich aj o množstvo rokov neskôr. Ako napríklad v týchto prípadoch.
1. Mal som študenta s autizmom, ktorý bol povahovo vernou kópiou Napoleona Dynamita, hlavnej postavy z rovnomenného filmu. Mal totálne suchý zmysel pre humor, ktorý som si ja osobne nadmerne užíval. Ostal bývať v našom meste a pracuje v tunajšom obchode, takže ho pomerne často vídam. Vždy, keď si idem kúpiť pivo, pritacká sa ku mne a s vystrčeným ukazovákom, namiereným na mňa, povie: „Pite s rozumom.“
2. Učím prvákov a jeden chlapec má vždy veľké úzkosti, keď tam nie som. Nedávno mi zomrel dedko, tak som prišla za ním a snažila som sa mu vysvetliť, že tam zajtra nebudem, lebo musím ísť na pohreb. Povedala som, že príde milá suplujúca pani učiteľka, ktorej sa vôbec nemusí báť.
On len prikývol na súhlas a odišiel. O pár sekúnd nato už beží ku mne a objíma ma, hovoriac: „Mrzí ma to s vaším dedkom.“ Bolo to rozkošné. Také empatické gesto som od 6-ročného chlapčeka rozhodne nečakala.
3. Môj prvý rok po výške som učila chlapca, ktorý bol šialene kreatívny. Všetko vedel otočiť na hru. Raz vymyslel jednu s domino kockami a ja som ho v nej ani za ten svet nevedela poraziť. A to som sa naozaj, ale že NAOZAJ, snažila.
Neskôr sa mi priznal, že jeho bývalý nevlastný otec udrel jeho mamu a teraz je v base… zlomilo mi to srdce, pretože on aj jeho súrodenci boli skvelé deti. Jedného dňa mi povedal niečo, čo mi rezonuje v hlave dodnes: „Myslím si, že všetci sme tak trochu učitelia.“ Bolo to skutočne múdre dieťa.
4. Nie v pozitívnom zmysle, ale na tohto chalana určite nikdy nezabudnem. Prišli ho zatknúť uprostred hodiny, pretože údajne vykradol tri rozdielne banky…
5. To jedno dieťa, ktoré prinieslo do školy suchý ľad, napísalo na stenu „fuck you“ vlastným h*vnom, strčilo v zborovni do mikrovlnky sochy z mydla svojich spolužiakov, sťahovalo porno na učiteľských počítačoch, masturbovalo s basketbalovou loptou v šatniach, objednávalo z triedneho telefónu pizzu, dieťa, ktorého otec mi volal každý deň minimálne trikrát a vyhrážal sa mi, že na mňa pošle inšpekciu… to bol krásny rok.
6. Učím na vysokej. Mala som jednu študentku zo Saudskej Arábie, ktorá prišla sem, začala tu študovať a založila si rodinu s mužom, ktorý bol rovnako z jej domoviny. Ako plynul čas, začala sa príliš udomácňovať a zabúdať na svoju rodnú kultúru a hodnoty. Teda aspoň to hovoril jej manžel.
Jedného dňa sa zbalil, zobral ich dieťa a vrátil sa späť tam, odkiaľ prišli. Bála sa ísť za ním, pretože vedela, že by ju už nenechal odísť, no bála sa s ním nechať svoje dieťa… celé to bolo strašne srdcervúce a rada by som vedela, ako to vlastne dopadlo.
7. Jeden študent sa ma raz opýtal, aká bola jeho sestra, keď chodila na strednú. Chodili sme spolu do školy, neskôr aj na výšku a boli sme veľmi dobrí priatelia. Patrila k tým ľuďom, ktorí sú stále šťastní a vysmiati a vedia ti zlepšiť deň, aj keď je naozaj príšerný.
Nevedel som, ako sa ku mne dostal, ale to ma neodradilo. Porozprával som mu nejaké stredoškolské historky, čo sme spolu povyvádzali a napokon sa ho opýtal, ako sa má dnes. Sedem rokov dozadu spáchala samovraždu. Jej brat mal vtedy deväť…
8. Mal som študenta vysokého vyše dvoch metrov, ktorý mal (bez srandy) asi dvesto kilo. Jedného dňa mi z celej sily napálil päsťou do hrude, pretože mu kuchárka odmietla dať dupľu. Asi by som to nemal priznávať, no vtedy som bol rád, že mi stena nedala druhú.
9. Učil som študentku, ktorá nerozprávala, len mňaukala. Na učiteľov, na študentov… nikdy som ju nepočul povedať normálnu vetu, len mňau, mňau, mňau. A do toho všetkého nosila každý deň čelenku s mačacími uškami.
Nebola hlúpa a v písomných testoch vždy excelovala, no každá ústna odpoveď bola za päť. Hoci som sa veľmi snažil byť k svojim študentom ústretový, mňaukanie som jednoducho nemohol akceptovať ako plnohodnotnú odpoveď.
10. Moja žena učila na základnej škole a na Valentína dala študentom napísať básničku o láske. Jeden chlapec vypotil toto: „Láska je jeden tučný chlap. Chlap, ktorý rád kaká, ale len v sobotu. Šarmantný tučný chlap.“ Je tam určité básnické črevo, o tom niet pochýb…
11. Môj otec mi raz hovoril o jeho najdivnejšom (ale celkom dobrom) študentovi. Bol to taký zvláštny týpek, vždy oblečený len v čiernom, na vrchu dlhý plášť, ktorý mu vial vo vetre a tmavé slnečné okuliare. Svojim obľúbeným učiteľom doniesol každý deň jablko. A na hodine fajčil trávu. Študent to bol ale skvelý, najmä čo sa fyziky týkalo, a učil sa prevažne na jednotky.
12. Jeden môj žiak sa podelil s celou školou o informáciu, že jeho rodina podpálila vlastnú reštauráciu, aby dostala peniaze z poistky. Ponaučenie? Nikdy nehovorte malému dieťaťu, že sa snažíte spáchať poistný podvod. Alebo ešte lepšie… nepáchajte poistné podvody.
13. Spomínam si na jedného študenta, ktorého mama bola šialená ženská. Chlapec mal údajne alergiu na arašidy a ona to brala veľmi seriózne. Samozrejme, od nás tiež vyžadovala, aby sme to brali veľmi seriózne. Musel jesť špeciálne, ňou pripravené, obedy v učiteľskom kabinete, nesmel byť prítomný v triede, keď ostatné deti jedli desiatu. Dokonca trvala na tom, aby ho do školy vozil separovaný autobus.
Chlapec bol opustený, nemal žiadnych kamarátov, zato mal príšernú sociálnu fóbiu. Jedného dňa sme toho už všetci mali plné zuby. Bez vedomia jeho matky sme mu dali urobiť test na alergény… a hádajte čo?! Presne tak, ten chalan nemal alergiu absolútne na nič.
Jeho matka bola natoľko posadnutá kontrolou, že si vymyslela alergiu na arašidy, len aby mohla syna izolovať od okolitého sveta. Vďaka tomuto brilantnému rodičovstvu bude jej syn navždy „ten čudák“. Dnes bude mať zhruba tridsať. Naozaj by ma zaujímalo, ako sa má.
Zdroj: mteart / Reddit
Titulná fotka: NeONBRAND / Unsplash
