Učitelia sa počas svojej praxe stretávajú s pestrou škálou rôznych študentov. A zatiaľ čo niektorí sú šikovní a učivo im ide od ruky, iní sú… jemne povedané, presný opak. Keď pánbožko rozum rozdával, očividne stáli v nesprávnom rade, a každá konfrontácia s nimi sa rovná priamemu úbytku šedej mozgovej hmoty.
Nič z toho, čo hovoria, nedáva zmysel, a o to oduševnenejšie tomu oni sami veria. O príhody s takýmito študentami sa podelili učitelia z rôznych kútov sveta na Reddite a my sme vám tie najdelikátnejšie perličky zozbierali v tomto článku.
1. Učím na vysokej a viem objektívne povedať, že niektorým ľuďom ten hore naozaj nenadelil. Môj obľúbenec bude navždy chalanisko, ktorého som jedného dňa poprosil, aby do svojho wordového dokumentu pridal nejaký obrázok. Tak trochu som čakal, že stiahne obrázok a vloží ho do dokumentu… nie.
Urobil si v súbore obrovskú medzeru, vytlačil ho, vytlačil si obrázok, ručne ho nalepil na papier s textom a na záver si toto svoje veľdielo odfotil mobilom. To mi poslal. Túto brilantnú fotku. Ako výslednú prácu… a ja som nevedel, čo na to povedať.
2. Hrali sme s deťmi v školskom klube hru Hádaj, na čo myslím. „Je to ovocie, je žlté a strašne, strašne kyslé. Čo je to?“ Ešte som sa ani nestihla rozhliadnuť po triede, už jeden malý chlapec kričal: „Ovčie kiahne!“ Keby aspoň banán…
3. „Sú morské panny skutočné?“ a hneď za tým nasledovalo: „Ja neverím na dinosaurov.“ Mala šestnásť, a tak trochu ma desí, že takíto ľudia budú mať tiež volebné právo.
4. Nenazval by som tohto chlapca hlúpym, ale musím povedať, že som chvíľu ostal zarazene stáť a premýšľal, či si robí srandu. Oduševnene tvrdil, že USA tvorí 52 štátov, ja som sa ho snažil opraviť, že v skutočnosti je ich iba 50. Nato sa ma opýtal: „A započítali ste oba Washingtony? Akože ten klasický a potom aj DC?“ Po prvé… čo? A po druhé, aj keby som započítal len jeden, výsledok by stále nebol 52.
5. Rozdával som študentom test, kde mali z viacerých možností vybrať tú správnu, pričom možnosti boli klasicky označené písmenami A, B a C. Prišiel som k jednej študentke, podotýkam, že mala 16 rokov a v škole už nejaký ten piatok bola, a ona sa ma so všetkou vážnosťou opýtala: „Záleží na tom, ktoré písmeno zakrúžkujem, alebo je to jedno?“
6. Kedysi som pracoval ako plavecký lektor a okrem praxe vo vode som musel so zverencami preberať aj základy prvej pomoci a resuscitáciu. Táto skupina bola plná ľudí v rozmedzí od 16-20 rokov, takže dospelí ľudia, dá sa povedať. Nechcel som hneď začať vysvetľovať, najprv som chcel zistiť, čo vedia oni sami. Tak som im dal umelú figurínu a povedal im, nech sa činia.
Kamoško, tam sa diali veci. Polhodinu som sa pozeral na všetky tie zverstvá, čo skupina dospelých ľudí predvádzala na figuríne, ktorej mali akože zachrániť život. Najviac sa mi páčil chalan, ktorý jej dvakrát skočil po hrudi. Figurína sa však vyšmykla a on letel ako v americkom filme, keď sa herec pošmykne na banánovej šupke. Pristál zadkom rovno na hrane bazéna a vtedy som sa už naozaj neubránil smiechu.
7. Už tri týždne sme na mojich hodinách pracovali výsostne na eseji, ktorá mala tvoriť veľké percento výslednej známky. Po týchto troch týždňoch som prišiel do triedy a otvoril hodinu slovami: „Tak trieda, dnes sa budeme venovať textu v tele vašej eseje…“. Jedna študentka sa na mňa pozrela a nechápavo zahlásila: „Akej eseje?!“ Sedela tam na každej jednej hodine. Už tri týždne.
8. Počas diktátu som pre jedného študenta opakovala dané slovo trikrát. Potom sa mi seriózne zahľadel do očí a vyhlásil: „Už som počul, ako sa to číta. Ale ako sa to píše?“
9. Strávil som polhodinu vysvetľovaním deviatakom, ako majú na svojej záverečnej práci vyplniť hlavičku. Dokonca som im vytvoril šablónu, aby to mali jednoduchšie. Aj napriek tomu som dostal tri práce pod menom Meno a priezvisko. Človek už ani nevie, či to je vtipné, alebo skôr smutné.
10. Učím na vysokej škole a študenti veria hlúpostiam častejšie, ako by bolo vhodné. Aspoň raz za polrok ma niektorý z nich presviedča, že Afrika je štát.
11. Sme na hodine biológie a, prosím, berte do úvahy, že na vysokej škole. Bavíme sa o rozmnožovacom ústrojenstve a jedna študentka sa nedôverčivo pýta: „No dobre, ale keď žena nemá maternicu… ako chodí cikať?!“ Nebola to najbystrejšia rybka v rybníčku.
12. Jeden čas som pracoval ako učiteľ telesnej a moja najobľúbenejšia študentka pravidelne do sveta vypúšťala nejaké perly. „Pán tréner,“ prišla za mnou jedného dňa, a ešte v úvode by som rád poznamenal, že to bola deviatačka. „Dnes sme sa na biológii učili o menštruačnom cykle, ale ja som to nepochopila. Viete, čo to je?“ Nerobila si zo mňa srandu. Myslela to smrteľne vážne.
Inokedy za mnou zase prišla celá vykoľajená a zanietene rozpráva: „Neuveríte, čo sa mi práve stalo, pán tréner.“ Už v tejto fáze som vedel, že to bude stáť za to. „Objavila som veľmi divné toalety. Neboli tam žiadne kabínky. Vôbec som nevedela, ako sa do tých záchodov ciká… ale napokon sa mi to predsa len podarilo.“ Vysvitlo, že vliezla na mužské hajzle. Tie divné záchody, to boli pisoáre.
13. Na matematickom kurze som mal skupinku dvadsiatničiek, ktoré mi nechceli veriť, že nulou sa deliť nedá. Strávil som hodinu vysvetľovaním, googlením a vymýšľaním príkladov, no potom sa stalo toto a ja som to definitívne vzdal. Položili na stôl sedem kalkulačiek, potom ich všetky zobrali a tým ich akože rozdelili do skupiniek po nula kusov. Takže ich vydelili nulou. A výsledkom bolo nekonečno.
14. Učím na prestížnej vysokej škole a dal som študentom zadanie napísať krátku úvahu na tému, ako by ľudstvo a spoločnosť ovplyvnilo, keby deti prichádzali na svet iným spôsobom. Napríklad by sa vyvíjali v skúmavkách v nemocniciach. Varoval som ich, nech nenapíšu nič, čo nie je pre oči celého učiteľského zboru, ktorého polovicu tvoria profesori päťdesiat plus… a dostal som štyri strany explicitného pavúčieho porna.
15. Dal som študentom robiť prezentácie o dôležitých ženách v histórii. Jedna študentka sa postavila a hrdo predniesla prezentáciu na tému Anny „Franklinovej“ (namiesto Frankovej) z obdobia druhej svetovej vojny. V jednej časti bez srandy zahlásila: „Holokaust bol muž menom Hitler.“ Nevedel som, čo robiť. Vyzerala, že to má veľmi podrobne naštudované, že nehádže len tak z brucha vymyslené informácie. Dodnes tomu nerozumiem.
Zdroj: 12345burrito / Reddit
