Odberateľov v Bratislave a okolí čaká nová éra účtovania za vodu. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) mení svoj systém cien a reaguje tak na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulačný úrad nielenže schválil úpravu cien, ale zároveň prináša aj novú filozofiu účtovania – dvojzložkový systém, ktorý má spravodlivejšie rozložiť náklady na prevádzku vodárenskej infraštruktúry. Zmeny sa dotknú všetkých odberateľov – aj tých, ktorí vodu aktuálne neodoberajú.
ÚRSO vydal nové cenové rozhodnutie pre BVS v októbri 2025. Spoločnosť, ktorá je z hľadiska tržieb najväčšou vodárenskou firmou na Slovensku, tak po minuloročnom zvýšení cien pristupuje k ďalšej úprave, píše web Voda-portal.sk. Nové sadzby začali platiť od 22. októbra 2025 a po prvý raz budú rozdelené na dve časti – fixnú a variabilnú.
Zatiaľ čo variabilná zložka bude závisieť od množstva odobranej vody, fixná predstavuje ročný poplatok, ktorý zaplatia všetci, bez ohľadu na spotrebu. V najnižšej tarife T1 sa stanovuje ročný fixný poplatok 10 eur za vodné a rovnakých 10 eur za stočné. Tento princíp má zabezpečiť stabilnejšie financovanie prevádzky vodovodnej a kanalizačnej siete, ktorej údržba si vyžaduje vysoké náklady aj pri nízkej alebo nulovej spotrebe.
Ako vysvetlil hovorca BVS Matúš Stračiak, cieľom nového systému je, aby sa náklady rozložili rovnomernejšie medzi všetkých používateľov. „Všetci naši zákazníci v najbližších dňoch dostanú oznámenie o zmene ceny listom alebo e-mailom. Podľa toho, ktorý spôsob korešpondencie majú nastavený,“ uviedol. Po novom teda už nebude rozhodujúce len to, koľko vody miniete, ale aj to, že ste napojení na infraštruktúru, ktorú treba udržiavať v prevádzkyschopnom stave.
Postupne vo všetkých väčších vodárenských spoločnostiach na Slovensku
Zavedenie dvojzložkových cien nie je len bratislavskou záležitosťou – ÚRSO tento model postupne aplikuje vo všetkých väčších vodárenských spoločnostiach na Slovensku. V roku 2025 dostali nové rozhodnutia aj Východoslovenská vodárenská spoločnosť či vodári spod Tatier. Cieľom tejto zmeny na celoštátnej úrovni je zvýšiť finančnú stabilitu odvetvia a umožniť väčšie investície do modernizácie sietí.
Regulačný úrad pri svojom rozhodovaní zohľadnil viacero faktorov. Okrem rastu prevádzkových nákladov došlo aj k preceneniu vodárenského majetku, čo viedlo k zvýšeniu jeho zostatkovej hodnoty a odpisov. Práve tieto ekonomické úpravy sa podľa ÚRSO podpísali pod výslednú výšku nových cien. V praxi to znamená, že prevádzka vodovodov a kanalizácií bude lepšie zohľadňovať skutočné náklady spojené s ich údržbou.
Zmeny si však vyžadujú aj aktívnu spoluprácu zo strany zákazníkov. BVS vyzýva všetkých odberateľov, aby najneskôr do 20. novembra 2025 nahlásili aktuálny stav vodomeru – či už prostredníctvom zákazníckeho portálu, osobne v kontaktných centrách, alebo telefonicky. Dôležité je, že nahlásený údaj bude započítaný k dátumu účinnosti nových cien, teda k 22. októbru 2025. Ak zákazník odpočet nenahlási, spoločnosť použije odhad založený na jeho historickej spotrebe.
Zaplatia ročne o desiatky eur viac
Pre domácnosti sa zmeny prejavia už v nasledujúcich rokoch. ÚRSO odhaduje, že bežná trojčlenná domácnosť zaplatí ročne približne o niekoľko desiatok eur viac než doteraz. Podstatou však zostáva, že nový systém má priniesť väčšiu transparentnosť a predvídateľnosť cien, ako aj stabilnejšie financovanie vodárenskej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre spoľahlivé zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd v regióne.
Čaká nás studená sprcha?
Európske domácnosti by sa v budúcnosti mohli stretnúť s nepríjemným problémom – studenými sprchami, informuje o tom denník The Irish Times. Dôvodom je, že dva kľúčové prvky používané pri výrobe zásobníkov teplej vody, hafnium a zirkónium, sa nedostali na zoznam povolených látok v rámci nových pravidiel EÚ pre pitnú vodu, ktoré začnú platiť od roku 2027. Výrobcovia upozorňujú, že bez týchto materiálov by až 90 % bojlerov nemohlo byť uvedených na trh.
Obe látky sú pritom dlhodobo považované za bezpečné a nevyhnutné. Bez nich by totiž smalt na vnútornej strane nádrží praskal a voda by sa nedokázala dostatočne ohriať. Ich nahradenie oceľou alebo meďou by navyše výrazne zvýšilo náklady, ktoré by sa premietli do cien pre spotrebiteľov.
Zástupcovia priemyslu kritizujú Brusel za byrokratickú zložitosť a varujú, že takáto chyba by mohla oslabiť konkurencieschopnosť európskych výrobcov a odradiť zahraničných investorov. Európska komisia tvrdí, že je na členských štátoch, aby požiadali o povolenie používania hafnia. Zatiaľ to žiadna krajina neurobila a celý proces by mohol trvať roky.
