V roku 1971 sa v Amerike odohral jeden z najzvláštnejších a najzáhadnejších únosov lietadla v dejinách. Navyše ide o jediný prípad uneseného lietadla, ktorý dodnes nemá riešenie. Teórií síce existuje veľa, ale dôkazy chýbajú. V tomto článku sa na celý prípad pozrieme trochu podrobnejšie.

Únos lietadla

24. novembra 1971 nastúpil do lietadla asi 45-ročný muž v čiernom kabáte a obleku. Na očiach mal slnečné okuliare a v ruke držal tmavý kufrík. Letenku si zakúpil na falošné meno Dan Cooper (ktoré bolo neskôr novinármi skomolené na D. B. Cooper). Usadil sa na svojom mieste a objednal si drink (bourbon so sódou). Podľa výpovedí pôsobil veľmi pokojne a uvoľnene.

Keď bolo lietadlo vo vzduchu, Cooper letuške Florence Schaffner, ktorá sedela pred ním, podal obálku. Schaffner si najprv myslela, že Cooper sa ju snaží týmto spôsobom zbaliť a na papieri je napísané jeho telefónne číslo (podobné situácie letušky zažívali pravidelne). Na obálku sa teda ani nepozrela a automaticky si ju vložila do vrecka. V tej chvíli sa k nej Cooper naklonil a povedal: „Slečna, myslím, že by ste si mali ten papier prečítať. Mám bombu.“

Nevieme síce, aké bolo presné znenie odkazu na lístku, ale podľa neskoršej výpovede Schaffner sa tam písalo, že Cooper má v kufríku bombu, a keď bude nútený, použije ju. Cooper potom prikázal letuške, aby si sadla vedľa neho. Následne vyhlásil, že požaduje 200-tisíc dolárov v neoznačených bankovkách a štyri padáky. Výkupné si Cooper chcel vyzdvihnúť na letisku Seattle-Tacoma International Airport. Ako dôkaz toho, že neblafuje, otvoril kufrík, v ktorom Schaffner uvidela dve červené nálože a drôty.

Cooper letuške povedal, aby o jeho požiadavkách informovala pilota Williama Scotta. Ten ich následne predal dotyčnému letisku a jeho pracovníci FBI. Bezpečnostné zložky sa obávali, že by Cooper mohol naozaj bombu odpáliť a pripraviť tak o život mnoho ľudí. Rozhodli sa s ním teda spolupracovať.

Špeciálne peniaze

Problém bol v tom, že únoscovi nemohli dať označené bankovky. To predstavovalo prekážku v ďalšom vyšetrovaní, keďže peniaze sa nedali vystopovať. Agenti ale prišli s náhradným riešením. Cooperovi dali výhradne bankovky, ktoré boli vytlačené v roku 1969. Ich sériové čísla navyše začínali písmenom L.

Pilot ostatným cestujúcim oznámil, že na chvíľu pristanú na letisku Seattle-Tacoma, ale o Cooperovi sa im nezmienil, aby nevyvolal paniku. Povedal len, že sa na lietadle musí odstrániť drobný technický problém. Cooper stále sedel na svojom mieste. Nebol ani trochu nervózny či podráždený.

Ďalšia letuška Tina Mucklow neskôr vypovedala, že si objednal ďalší drink, normálne ho zaplatil a občas s ňou prehodil niekoľko slov. Podľa nej sa správal veľmi slušne a milo a dokonca chcel FBI požiadať, aby posádke po pristátí na letisku priniesli nejaké jedlo. Zdalo sa tiež, že je dobre oboznámený s oblasťou, nad ktorou leteli.

Zoskok

Lietadlo napokon podľa Cooperových požiadaviek pristálo na letisku. Cooper z neho nevyšiel, von poslal letušku Tinu Mucklow, ktorá od agentov prevzala peniaze a padáky. Jeden z agentov sa snažil Coopera presvedčiť, nech mu dovolí do lietadla vstúpiť, únosca to ale odmietol. Keď boli požiadavky splnené, Cooper prepustil všetkých 36 cestujúcich a letušku Florence Schaffner. Na palube ostali len piloti, technik a Tina Mucklow.

Cooper im prikázal, nech vzlietnu, a po dohode s pilotom lietadlo nasmeroval na letisko v meste Reno v Nevade. Letuške prikázal, aby odišla do pilotnej kabíny. Únosca teda ostal v časti pre pasažierov sám. Otvoril zadné dvere a vyskočil z lietadla.

Lietadlo následne bezpečne pristálo na letisku v Rene. Agenti FBI a polícia na jeho palube našli dva nepoužité padáky, Cooperovu kravatu so sponou a niekoľko odtlačkov prstov, ktoré ale mohli patriť ďalším pasažierom. Cooper si pri zoskoku vzal kufrík s bombou, peniaze a jeden padák (ďalší pravdepodobne použil pri zoskoku). Na základe svedeckých výpovedí bol vytvorený aj identikit páchateľa.

Pátranie

Vyšetrovateľom sa podarilo určiť len veľmi približnú polohu miesta, kde mohol Cooper pristáť. Predpokladalo sa, že dopadol v blízkosti jazera Lake Merwin 48 kilometrov od Portlandu. Neskôr sa ale začalo pracovať s teóriou, že mohol pristáť aj o výrazný kus východnejšie. Celá táto rozsiahla oblasť bola dôkladne prehľadaná, avšak agenti ani muži zákona nič nenašli.

Po Cooperovi neostala jediná stopa. Agenti si neboli dokonca istí ani tým, či zoskok z lietadla prežil. FBI sa skôr prikláňala k názoru, že bol preňho smrteľný. Pokiaľ skákal bez predchádzajúcich skúseností, nemal podľa profesionálnych parašutistov veľké šance. Niektoré detaily v jeho správaní ale naznačovali, že veľmi dobre vedel, ako padák použiť.

Ak naozaj neprežil, je otázkou, prečo sa nenašlo jeho telo. Odpoveďou by mohlo byť, že nepristál na zemi, ale dopadol do rozbúrenej vody. V tom prípade by takmer isto zahynul na podchladenie, navyše by to robilo nájdenie tela oveľa komplikovanejším. Vylúčiť však úplne nemožno ani fakt, že Cooperovi sa podarilo prežiť.

Nález peňazí

Identikit únoscu bol zverejnený v televízii aj v novinách, ale nikto sa neprihlásil s tým, že by dotyčného muža poznal. Vyšetrovatelia sa však nevzdávali. Veľkú nádej vkladali do bankoviek, ktorými Cooperovi vyplatili výkupné. Hoci neboli označené, ich sériové číslo im stále mohlo výrazne pomôcť v pátraní.

Spojili sa s kolegami na celom svete, vrátane Scotland Yardu, a informovali ich o sériových číslach bankoviek. Obrátili sa aj na širokú verejnosť s tým, že ak niekto od niekoho dostal bankovku s danými číslami, nech sa okamžite prihlási FBI.

Neprihlásil sa však nikto. V tom prípade vyvstáva otázka, či Cooper bankovky vôbec použil (ak teda vezmeme do úvahy, že zoskok prežil). Pokiaľ aj áno, musel si dávať veľmi veľký pozor, aby na seba utrácaním peňazí nepútal pozornosť. Ubiehal rok za rokom a zdalo sa, že vyšetrovateľom sa nepodarí nájsť ani jednu významnejšiu stopu. V roku 1980 sa to však nečakane zmenilo.

8-ročný Brian Ingram totiž na pikniku so svojimi rodičmi v blízkosti rieky Columbia River objavil dva balíčky bankoviek. Polícia rýchlo odhalila, že skutočne ide o peniaze, ktoré boli vyplatené Cooperovi. To v FBI len posilnilo ich prvotný odhad, že Cooper zoskok neprežil.

Ak by to bolo naopak, len ťažko sa dá predpokladať, že by peniaze nechal len tak ležať. Na druhej strane, je možné, že mu pri zoskoku mohli dva balíčky vypadnúť a on ich neskôr nemohol nájsť. Faktom ostáva, že zvyšok peňazí sa dodnes nepodarilo vypátrať. To by mohlo naznačovať, že Cooper je predsa len po smrti.

Identita

Počas pátrania FBI preverovala viac ako 800 podozrivých s cieľom odhaliť Cooperovu identitu. Do úvahy prichádzal napríklad masový vrah John List či známy zločinec Richard McCoy, Jr. Ten v roku 1972 uniesol lietadlo podobným štýlom ako Cooper. Polícii sa ho podarilo chytiť a McCoy napokon dostal 45 rokov basy. Z väzenia spolu s niekoľkými zločincami utiekol a napokon zahynul pri prestrelke s agentmi FBI.

Viacerí policajti a vyšetrovatelia sú presvedčení, že McCoy a Cooper sú jedna a tá istá osoba. McCoy sa Cooperovi celkom podobal, únos lietadla navyše vykonal veľmi podobným spôsobom. Na druhej strane, FBI McCoya za podozrivého nikdy vážne nepovažovala.

Okrem iných dôkazov mal totiž aj alibi a v čase Cooperovho únosu bol v Las Vegas. Vynorila sa tiež špekulácia, že Cooperom bol veterán z Vietnamu William Gossett. Ten mal skúsenosti s padákmi a mal za sebou aj intenzívny tréning, ako prežiť v divočine. Cooperovi sa navyše veľmi podobal a o jeho prípad sa živo zaujímal. Neexistuje ale jediný dôkaz, ktorý by ho s celým prípadom spájal.

V roku 2011 sa polícii ozval svedok, ktorý tvrdil, že pozná Cooperovu totožnosť. Údajne išlo o jeho dobrého priateľa. Svedok tvrdil, že Cooper zoskok prežil a následne spokojne dožil. Zomrel vraj niekedy v roku 2009. FBI meno údajného Coopera nezverejnila, ale podľa všetkého vyšetrovanie viedlo opäť do slepej uličky. Identitu Dana Coopera sa nikdy nepodarilo odhaliť. V roku 2016 bol prípad oficiálne uzavretý.

Odraz v kultúre

Celý Cooperov prípad sa stal dokonalou záhadou, ktorá priťahovala novinárov, filmárov, ale aj bežných ľudí. Ako priamu odpoveď na únos letiská zaviedli prísnejšie bezpečnostné pravidlá, zmenila sa aj konštrukcia samotných lietadiel, ktorá ďalšie prípadné únosy výrazne komplikovala (pribudli napríklad detektory kovov).

Postava Dana Coopera sa stala súčasťou populárnej kultúry a jeho príbeh poslúžil ako inšpirácia viacerým spisovateľom, napríklad Jamesovi M. Cainovi, Elwoodovi Reidovi či Gregovi Coxovi.

V roku 1981 vznikol aj dobrodružný kriminálny film The Pursuit of D. B. Cooper v réžii Rogera Spottiswoodea. Coopera si v ňom zahral Treat Williams. Celý prípad sa rozoberal aj v jednej epizóde dokumentárneho seriálu Unsolved Mysteries. Na základe Cooperovho prípadu vzniklo aj niekoľko populárnych piesní.