Život je veľmi krehký, a hoci to všetci podvedome vieme, vedome sa snažíme na túto skutočnosť radšej nemyslieť. Až sa jedného dňa pripomenie tým najhorším možným spôsobom. Títo Slováci o tom vedia svoje. V našej nedávnej internetovej výzve sa s nami podelili o momenty, keď im smrť dýchala na krk a uniknúť jej sa im naozaj podarilo len o vlások. Tie najmrazivejšie z ich príhod sme zozbierali v našom dnešnom článku.
1. Keď som bola malá, zaspala som pri nahrievaní infračervenou lampou (pomáha s upchatými dutinami). Chytil sa mi paplón. Všade okolo mňa dym, ja som sa ním priotrávila a rodičia so sestrou ma nevedeli prebrať. Keď sa im to konečne podarilo, ešte som ich sprdla, čo ma budia uprostred noci – vôbec som si neuvedomovala, čo sa okolo mňa deje. Okno som mala v izbe dokorán ešte dva týždne a aj tak ten smrad nebolo možné vyvetrať. – domenkiss/Instagram
2. Keď som vyskúšal objímanie stromov, vraj sa z toho naberá energia a vraj to je liečivé. Len mi predtým nikto nepovedal, že sa to robí bez auta… – Pavol F. M./Facebook
3. Dostali sme šmyk. Na veľmi úzkej ceste. Začalo nás hádzať z jednej strany na druhú, a keby nebolo promptnej reakcie môjho priateľa, buď by sme padli autom do rokliny, alebo nabúrali do jedného z oprotiidúcich áut. Otočil volant a stiahol nás do opačnej strany, kde bola trávnatá „stena“ z lesa, takže nás „len“ vykotilo na strechu v našom pruhu. Skončili sme dosť obúchaní, ale dcérke sa, našťastie, nič nestalo. Čo sa vlastne stalo, nám došlo až v momente, keď prišli hasiči a nevedeli pochopiť, ako sme to vôbec mohli prežiť. Na ich výraz nikdy nezabudnem. – Lenka P./Facebook
4. Toto leto som sa topila na Domaši. Pozerala som hore a videla, ako sa vzďaľujem od hladiny, no nevedela som vyplávať, lebo som nemala žiaden vzduch. Bol to pocit, akoby ma niekto ťahal dole. Vtedy som zrazu zbadala ruku – ex ma vytiahol na kajak a vlastne mi zachránil život. – Wald F./Facebook
5. Mal som asi dvanásť rokov a išiel som domov z plaveckého tréningu. Musel som prejsť cez trojprúdovú cestu. Počkal som na priechode, kým naskočila zelená, so slúchadlami v ušiach som začal prechádzať a zrazu cítim, ako sa mi o ruksak šuchlo nejaké športové auto. Obzrel som sa za ním, ani nepribrzdil a minimálne 80-kou si veselo svišťal ďalej. – dve_stihacky_jedna_nestiha/Instagram
6. Išiel som autom a len o chlp minul jeleňa. Doslovne. Ten chlp mi ostal zaseknutý v spätnom zrkadle. – pan_kupon/Instagram
7. Ako začínajúci šofér som stála v kolóne áut a ostala zaseknutá rovno na železničnom priecestí, keď tu zrazu začalo blikať výstražné svetlo a klesať rampy. Autá predo mnou aj za mnou, nemala som sa kam posunúť a naozaj som mala pocit, že plynú posledné sekundy môjho života. Myslela som, že aj s malým (sedel na zadnom sedadle) budeme hádam musieť vyskočiť, ale autá pred nami nám v poslednej chvíli vytvorili záchrannú uličku. Odvtedy viem, že keď stojíš v kolóne, nesmieš vojsť na priecestie. Bol to najväčší strach v mojom živote, ale odniesla som si z neho ponaučenie, na ktoré nikdy nezabudnem. – Katarína Ch./Facebook
8. Druhý pôrod – dvojičky. Lekárka sa ich rozhodla vybrať o deň skôr. Keď ma otvorili, malý mal odtrhnutú placentu a asi ho kriesili, to som sa nedozvedela. Počula som len, ako sa rozprávali, že v hodine dvanástej sa rozhodli urobiť skôr sekciu, lebo som to nemusela prežiť ani ja, ani malý. Začala som kolabovať a stratila som veľa krvi. Trauma na celý život. Našťastie mám tri zdravé deti a dôvod žiť až do posledných síl. – Denisa Ch./Facebook
9. Čakal som pred železničným priecestím. Závory boli dole, vlak prešiel, išli hore a ja som sa s autom posunul vpred. Keď som opustil priecestie, zrazu tade bez akéhokoľvek varovania preletel rýchlik. Päť sekúnd a bol by som v druhej dedine. – tomas_pafo/Instagram
10. Mám hneď niekoľko situácií. Vypadla som za jazdy z auta, spadla do studne, prepadla sa na schodoch z prvého poschodia na prízemie, utekala pred padajúcim stromom v lese… – andrej_ka_/Instagram
11. Najprv som dostala hojdačkou po hlave, potom ma privalila a ešte mi aj zatisla hlavu do zeme. Nevedela som sa spod nej vyslobodiť. V hlave hlboká rana dlhá sedem centimetrov, rovno na ucho, až mi bolo vidno lebku. Neviem, čo sa dialo potom, ale viem, že sanitka prišla do troch minút a aj tak som skoro vykrvácala. Prvé dva týždne potom som sa nevedela ani len dvihnúť z postele. – Lenka S./Facebook
12. Na konci leta som rezal na cirkulári len také malé doštičky, keď ma zrazu odhodilo dozadu a cítil som náraz do brady. Vidím, že mi kvapká krv. Čo to bolo? Obzeral som drevo, či to niekde kus nechýba, a až neskôr som si všimol, že na kotúči chýba jeden zub. Na zemi nebol. Pre istotu sme šli na pohotovosť, nech mi to zašijú, lebo to nechcelo prestať krvácať. Tam ma poslali na RTG. Ten zub mi ostal v krku. Hneď operačka, zub vybrali a lekár mi pogratuloval, že som sa znovu narodil, lebo len o pár milimetrov minul krčnú tepnu. Zub o veľkosti 4,8 x 3,5 centimetra a takto sa vedel schovať. – Jozef S. / Facebook
13. Ako trinásťročnú ma sotili druhé deti do potoka. Prechádzali sme na druhú stranu po takom pni cez potok, keď vtom ma akože zo srandy strčilo dievča dole. Nanešťastie som padla na chrbát a udrela si o niečo hlavu. Matne si spomínam, ako na mňa niekto volal, no bolo to tichšie a tichšie. Cítila som, ako mi uniká kyslík z pľúc a začínam zatvárať oči. V tom ma jeden muž z rodiny vytiahol von a ja som začala vykašliavať vodu. Suseda ma pozrela (má zdravotnícky kurz), nič mi, našťastie, nebolo, tak ma odviezli domov. – just_bb_99/Instagram
14. Nasadala som na koňa a omylom skopla deku. Ešte som dobre nesedela, on sa splašil a šialeným tryskom sa rozbehol okolo haly. Prvé kolo som ešte nejak usedela, ale potom sa prudko otočil a ja som treskla do steny. 20 minút som o sebe nevedela, 3 dni ma bolel každý nádych a 3 týždne som nevedela kráčať bez krívania. – vik.illustrations/Instagram
15. Vypadol som z balkóna na treťom poschodí. Našťastie bolo pod ním auto, ktoré stlmilo môj pád. Nestalo sa mi nič a v nemocnici ma ani nevyšetrili, vraj si z nich robím srandu. Rok 1974. – Zdeno L./Facebook
16. Stalo sa to dobrých desať rokov dozadu. Druhý stupeň na ZŠ, obíjali sme s kamarátmi gaštany a mne sa palicou podarilo zhodiť nie gaštan, ale celkom slušný a asi meter hrubý odlomený konár. Očividne tam bol už dlhšie zakliesnený a rozhodol sa spadnúť rovno kolmo mne na hlavu z cca 8-metrovej výšky. Našťastie som sa rýchlo sklonil a okrem poriadne ošúchaného nosa (mesiac sa to hojilo) sa mi nestalo nič. Keby som ním ale dostal po hlave, tak neviem, neviem… – Martin M./Facebook
