Slovenčina naša krásna je jazyk, ktorý nám nejeden cudzinec môže závidieť. História našej rodnej reči, špecifická gramatika a ľubozvučnosť sú tým, čo z nej robí unikát pred celým svetom. A predsa je tu ešte niečo. Univerzálne slová, ktorých je síce ako maku, napriek tomu s ich pomocou možno poskladať plnohodnotnú vetu. Pýtaš sa, ako? No však oné. Čítaj.

Oné

Ľubozvučné slovíčko oné je jednoznačným kráľom konverzácií a záchranným kolesom všetkých slov, ktoré ti v danom momente nie a nie prísť na um. Oné je dokonalá náhrada za všetko, aj za to, čo nechceš. Je to podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka, sloveso či citoslovce.

Napriek tomu, že má nekonečne veľa významov, každý rozumie, čo sa pod oné myslí. „Ty si taký oné!“ Netreba viac dodať a dotyčný, ktorého si tak počastoval, si za oné v okamžiku doplní plejádu vybraných slov začínajúcich na ch, j alebo k. Príkladov na oné je celé množstvo, tu sú tie najpoužívanejšie:

Neondej sa! – Nebabri sa s tým.
Podaj mi to oné. – Podaj mi tú vec.
Zaondej to. – Zabaľ to./Schovaj to.
Len sa z toho nepooné. – Len z toho nepusti do gatí.

Kajšmentke a kožmeker

Jedna teta povedala a bol z toho hit. Až taký, že slovo sa stalo univerzálnym a v konverzáciách často používaným. Keby niet istej vedomostnej súťaže a pani Beáty, ktorej to práve vtedy nepálilo, slovenčina by bola ochudobnená o dve legendárne slovíčka. Kajšmentke a kožmeker. Keďže novotvary sú vlastne skomoleninami slova fajnšmeker, ich definícia znie: potrpí si na kvalitné veci. Kajšmentke a kožmeker sa však dajú použiť v rozličnom kontexte, dokonca aj v porekadlách.

Lepší kajšmentke v hrsti ako kožmeker na streche.
Kto jednému kajšmentke, ten druhému kožmeker.
Aký kajšmentke, taký kožmeker.
Ty jeden kajšmentke.
Som kajšmentke, potrpím si na kvalitu.

Deväť

Pre niekoho len číslo, pre iného slovo s hlbším významom. Deväť dobylo internety pred pár rokmi spolu s jeho autorom Dávidom. Toto posledné jednociferné číslo je akousi matematickou odpoveďou na akýkoľvek príklad, ktorý si žiada riešenie. Nezáleží na tom, či ide o jednoduché počty a sčítanie typu 2 + 2, alebo o náročnejšie integrály.

Predovšetkým, keď nevieš, ako sa k výpočtu dopracovať, výsledok je deväť. Aj rozloha terasy Roberta Fica je teda deväť. Pravidlo „všetko rovná sa deväť“ by malo platiť najmä na hodinách matematiky. O čo by bol potom svet jednoduchší. Na druhej strane, vyučujúci tohto rozporuplného predmetu by potom na koncoročných hodnoteniach písali zrejme tiež samé deviatky.

J*bať

Vulgarizmus, ktorý zľudovel a stal sa podobnou náhradou za všetko ako vyššie spomenuté oné. Škála jeho použitia je rovnako rozmanitá. Najčastejšie sa vyskytuje v komunikácii ako podstatné meno, prídavné meno, sloveso alebo príslovka. Hoci je význam slova prevažne negatívny, s obľubou ho dennodenne používa väčšina Slovenska.

Sám Hviezdoslav by bol uveličený, koľko novotvarov sa dá vytvoriť z jedného päťpísmenového slovíčka. Na presné dešifrovanie tohto počastovania netreba mať kameň mudrcov. Tu je však pár príkladov, čo všetko sa pod týmto univerzálnym slovom skrýva.

Fero je j**nutý. – S Ferom sme sa nedohodli.
j***dlo – piplavá činnosť
Robota ma doj**ala. – Unavila ma robota.
Už sa toľko neuj**ávaj. – Už sa toľko nerehoc.
prej**aný čas – premárnený čas

Sr*ť

Podobným slovíčkom ako to vyššie spomenuté, ktoré obohatilo našu slovnú zásobu, je aj sloveso sr*ť. Ako ďalšie univerzálne slovo v ničom nezaostáva za ostatnými z tejto kategórie a spektrum jeho významov je rovnako široké. Vďaka mnohým predponám ho ľahko zapasuješ do kontextu. Ani na prstoch dvoch rúk a už tobôž nie na jednej preto nespočítaš, koľko nových výrazov dokážeš vytvoriť.

S*al to pes.
Dnes som strašne nas*atý.
s*aľo
S**ieš sa s tým už hodinu.
Všetko sa pos*alo.

Kraviny, somariny, hovädiny a iné -viny a -tiny

Do tejto skupiny patria všetky -iny, – viny, -tiny, označujúce hlúposti, s ktorými sa denne stretávame. Tieto zvieracie pomenovania a slová z krčmového slovníka sú perfektnou náhradou za podstatné mená, ktorými chceme vyjadriť nezmysel alebo si len rýchlo nevieme spomenúť na ich názov. Rozmanitosť týchto slov sa prejavuje najmä v situácii, v ktorej ich chceme použiť. Kým miernejšie sú tie zo zvieracej ríše, hrubší význam majú nadávkové výrazy. Podľa toho, ktoré slovo z tejto škály zvolíš, dokáže aj človek, ktorému ich adresuješ, rozoznať, či viac-menej žartuješ, alebo si poriadne namosúrený.

Zase táraš somariny.
Je to kravina.
Nekŕm ma volovinami.
Potrebujem tú p***vinu.
Vymýšľaš k***tiny.

Ta

Obľúbené, výstižné a predovšetkým nárečové slovo ta hrdo používajú hlavne všetci spätí s východom Slovenska. Jednoslabičné ta je vyhľadávanou vsuvkou, ktorá sa hodí do každej vety. Aj keď podľa teba do kontextu nepasuje, hovoriaci ťa rýchlo presvedčí o opaku.

Ta stojí zvyčajne na začiatku vety a môžeš ho použiť rovnako v kladnej, ako aj v zápornej vete. Jednoznačné slovíčko je medzi Slovákmi až také populárne, že to dotiahlo až na pesničku. Okrem toho, že ta je súčasťou východniarčiny, je tiež slovom vyjadrujúcim smer, prípadne miesto (Choď ta.).

Ta hej./Ta ne.
Ta to ty to tu?
Ta co?
Poďme ta.
Sem a ta.