Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Piatok 2.12.2022
sk
Bibiána
, Viviána
cz
Blanka

Upíri mali podľa legiend vyčíňať aj na Slovensku a v Česku. Toto sú najznámejšie prípady

Upírska hystéria neobišla ani Slovensko a Česko.


Tajomné bytosti, ktoré vstávali z hrobov a pili ľudskú krv, nepatrili vždy len do sféry hororovej fantázie. Boli totiž obdobia, keď ľudia nielenže na upírov skutočne verili, ale mali aj osvedčené techniky, ako sa im ubrániť. O tom sme písali v jednom z našich predchádzajúcich článkov.

Poverčivosť, panika a hystéria dokonca vyústili do krvavých honov na domnelých upírov, ktoré sa prehnali prakticky celou Európou. A desivé príbehy či legendy o démonických obludách so slabosťou pre ľudskú krv sa nevyhli ani Slovensku a Česku.

Shutterstock

Zabíjanie a pitie ľudskej krvi

Viera v upírov siaha hlboko do histórie ľudstva a objaviť ju môžeme už v antike. Tieto legendy a strašidelné historky sa predávali z generácie na generáciu a vyskytujú sa vo folklórnej tradícii prakticky každého národa.

Inak to nebolo ani na území Európy. Pokiaľ si ale myslíš, že ľudia v upírov verili najmä v staroveku či stredoveku, tak si na omyle. Najrôznejšie prípady prenasledovania a zabíjania upírov sú doložené ešte v 18. storočí! Proti upírom sa ľudia na Slovensku dokonca bránili aj v 20. storočí.

Je pravdou, že na území Slovenska a Česka nebola viera v upírov až tak pevne zakorenená, na rozdiel od takého Rumunska či Balkánu (kde sa našli stovky ostatkov s kolíkmi v hrudi).

Profimedia

To ale, pravdaže, neznamená, že by v našich končinách nikto o upíroch nechyroval. Hovorilo sa, že upírom sa človek mohol stať, keď zomrel predčasne, násilnou smrťou, prípadne ak bol počatý v nečistom vzťahu (najčastejšie incestom).

Príbehy o upíroch sa na našom území často prelínajú s historkami o takzvaných revenantoch. Týmto názvom sa označovali ľudia, ktorých telá sa po smrti nerozkladali a po zotmení vstávali z hrobov a škodili ľuďom. Nezriedka sa im pripisovali aj vraždy či pitie ľudskej krvi.

Upírsky pastier

Podľa českých prameňov sa údajné upírske prípady mali udiať hlavne v 16. a 17. storočí, hoci najstaršie záznamy spadajú až do 14. storočia. V 18. storočí nie sú o podobných udalostiach doklady, ale jedna sa, prekvapivo, datuje aj do 19. storočia. V Neplachovej kronike, ktorú spísal benediktínsky opát a diplomat Jan Neplach, je zaznamenaný prípad, ktorý sa mal stať v roku 1336 v dedinke Blov.

Pastier menom Myslata zomrel, ale po smrti vstával z hrobu, desil obyvateľov a dokonca spáchal niekoľko vrážd. Vystrašení ľudia nelenili a pokúsili sa ho zlikvidovať zabodnutím kolíka do srdca (najznámejší spôsob, ako sa porátať s upírom).

Profimedia

Odstrániť krvilačného nemŕtveho sa im však nepodarilo a Myslata sa im vysmial. Museli tak pristúpiť k tvrdšiemu kalibru: rozhodli sa Myslatu spáliť na popol, čím ho raz a navždy zastavili. Neplach sa zmieňuje, že Myslata pri tom kričal, bránil sa a svojim katom sa vyhrážal. Keď mu na hranici ešte raz prebodli srdce, vystrekla z neho hustá krv.

Kronika sa zmieňuje aj o nemenovanej žene z dediny Levín, ktorá vstávala z hrobu, zadusila niekoľko ľudí a tancovala nad ich mŕtvolami. Keď ju prebodli, vytekala z nej krv ako zo živého človeka. Napokon sa s ňou dedinčania porátali podobne ako s Myslatom: upálili ju.

Nález hrobov a upírska kňažná

Pomerne známy príbeh sa viaže aj k obci Čelákovice. V roku 1966 sa tam našlo jedenásť hrobov s ostatkami štrnástich ľudí. Podľa odborníkov pochádzali z prelomu 10. a 11. storočia a ich vrahovia ich jednoznačne považovali za upírov. Svedčí o tom už spôsob, akým ich zabili.

Mohlo by ťa zaujímať:

Čarodejnícke procesy sa nevyhli ani Slovensku. Ktorú bosorku u nás upálili ako prvú?

Oddelili im hlavy od tela (niekedy aj končatiny), jednému z nich vrazili kôl do hrude, ruky im zviazali za chrbtom a ich telá pre istotu zaťažili ťažkými kameňmi. Všetky tieto spôsoby patria k známym protiupírskym opatreniam. Tie mali zabrániť nebožtíkom, aby vstali z hrobu a oddávali sa svojim krvavým záľubám.

Upírske legendy sa točia aj okolo kňažnej Eleonory Amálie zo Schwarzenbergu. Tá bola manželkou majiteľa krumlovského panstva Adama Františka zo Schwarzenbergu. Podľa príbehov išlo o ženu chatrného zdravia, ktorá sa svoje ťažkosti rozhodla riešiť pitím vlčieho mlieka. Vlkov dokonca mala chovať aj na svojom zámku. Podozrenie vzbudzovala aj svojím – na danú dobu – nekonvenčným správaním. Rada lovila, fajčila tabak a celkovo sa správala ako veľmi samostatná a emancipovaná žena.

Packare / Wikipedia

Neskôr ju skolila akási zákerná choroba (pravdepodobne rakovina), kvôli ktorej značne zoslabla a schátrala. Jej bledá tvár a vpadnuté oči mnohým pripomínali práve upíra. Treba dodať, že viacero prvkov legendy sú dokázateľné výmysly. Kňažná určite vlkov na zámku nechovala, pretože tam väčšinu svojho života ani nežila (pobývala na zámku v Hluboké nad Vltavou).

Pravdou ale je, že mala rada lov a liek na svoje choroby hľadala u rôznych ľudových liečiteľov či astrológii. Podľa viedenského profesora Rainera Köppla bola práve kňažná Eleonora predlohou pre upíra Draculu v rovnomennom románe Brama Stokera. Iní bádatelia ale tieto tvrdenia spochybnili.

Krvavá grófka

Upíri mali vyčíňať aj na území Slovenska. Asi najznámejšou osobou, ktorá sa s podobnými legendami spája, je uhorská grófka Alžbeta Bátoriová (priniesli sme ti o nej aj samostatný článok). Tá mala zabíjať mladé dievčatá a kúpať sa v ich krvi, aby si zaistila večnú mladosť.

Dievčatá tiež surovo bila a mučila. Väčšina historikov sa síce zhoduje, že naozaj išlo o krutú a sadistickú ženu, ale jej kúpele v krvi sú obyčajným výmyslom. Obviňovali ju z čarodejníctva, kanibalizmu a pitia ľudskej krvi. Niektorí historici konštatujú, že tieto tvrdenia o Bátoriovej sú zveličené a ide hlavne o povery.

Jej súdny proces považujú za vykonštruovanú snahu chamtivej šľachty získať grófkine rozsiahle majetky. Iní bádatelia síce súhlasia s tým, že niektoré najdivokejšie tvrdenia sú klamstvom, ale brutálnosť Bátoriovej je podľa nich faktom.

Profimedia

Vlkolak a upír

Upírom mal byť aj muž s pomerne vtipným menom Prdimucha. Jeho údajné činy však už vtipné vôbec neboli. Prdimucha pochádzal z Hornej Lehoty a hovorilo sa o ňom ako o vlkolakovi a upírovi. Údajne sa podivné veci začali diať krátko po jeho smrti, a to dokonca priamo na jeho kare.

Počas neho totiž Prdimucha vstal z rakvy a smútiacim zjedol všetko pohostenie. Dedinčania ho síce aj tak pochovali, ale pokoj dlho nemali. Prdimucha vstával z hrobu a škodil im. Najčastejšie sa pohyboval v lesoch, napádal ľudí, ktorých zabíjal. Jeden prípad hovorí, že Prdimucha v podobe vlka napadol aj vlastnú manželku, ale ona sa mu dokázala ubrániť a navyše aj odhalila jeho nadprirodzenú podstatu.

Profimedia

Dedinčania teda boli nútení jeho telo vykopať a pochovať na križovatke ciest na rozhraní dvoch chotárov. V súlade s protiupírskymi opatreniami mu na hrob položili ťažký kameň, ktorý označili dreveným krížom. Zdá sa, že to pomohlo, keďže Prdimucha už nikomu neublížil.

Podľa kroník dochádzalo k „honu na upírov“ najmä na území východného Slovenska. Našlo sa tam viacero hrobov s ostatkami, ktoré mali hlavu oddelenú od tela, končatiny zaťažené kameňmi či hruď prebodnutú kolíkom. V roku 1666 v Liptovskom Trnovci považovali za upírku istú nemenovanú ženu. Svedčí o tom fakt, že nejaký čas po pohrebe jej telo vykopali a odrezali jej hlavu.

Mohlo by ťa zaujímať:

Emo oblečenie, vášeň a konflikty s vlkolakmi. Najväčšie klišé seriálov a filmov o upíroch

V roku 1718 bol zase za upíra označený Michal Kašpárek z Liptova. Dedinčania sa sťažovali, že Kašpárek po smrti vstáva z hrobu, zabíja a pije krv. Rozhodli sa teda jeho telo vykopať a prebodnúť mu hruď dubovým kolíkom.

Posledný prípad spadá do 80. rokov 20. storočia

Historici sa zhodujú, že 18. storočie znamenalo vyvrcholenie upírskej hystérie, čo ale neznamená, že by tieto povery len tak zmizli. Svedčí o tom aj prípad z roku 1903 z obce Fekišovce. Za upírku bola vtedy označená istá žena, ktorá po smrti vstávala z hrobu a zabíjala hydinu. Ľudia jej telo vykopali a vyrezali jej srdce z tela.

A zrejme posledný prípad „honu na upíra“ dokonca pochádza len z relatívne nedávnej doby, a síce z 80. rokov 20. storočia! Stal sa v dedinke na východnom Slovensku, v ktorej žil neobľúbený a chamtivý gazda. Ľudia ho nenávideli a podozrievali ho z toho, že je diabol či čarodejník.

Profimedia

Po jeho smrti začal hynúť dobytok, ľudia začínali prepadať zvláštnym chorobám. Dedinčania si tieto veci vysvetlili ako činy démonického gazdu. Jeho telo teda vykopali a odrezali mu hlavu od tela, za čo si posedeli istý čas vo väzení (hanobenie tela mŕtveho je trestným činom).

Zdalo sa však, že po tomto opatrení už gazda ľuďom neškodil. Etnologička Katarína Nádaská uviedla, že ešte trištvrte roka po gazdovej smrti mu okolo hrobu rozsýpali mak (verilo sa, že upír nemôže hrob opustiť, kým nespočíta každé jedno zrnko) a na bránu cintorína vešali cesnakový veniec.


Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť