Správa o atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD) sa vo štvrtok objavila na titulných stranách niekoľkých významných svetových denníkov. Mnohé pritom poukazujú na Ficov kritický zdravotný stav.
O premiérovom zdravotnom stave informoval vo štvrtok vicepremiér SR Robert Kaliňák (Smer-SD) v Banskej Bystrici. Označil ho za stabilizovaný, ale naďalej vážny. Zástupkyňa nemocnice doplnila, že premiéra operovali päť hodín dva operačné tímy. Hospitalizovaný je na oddelení ARO.
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby začal v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica trestné stíhanie pre marenie úlohy verejným činiteľom, ex offo. Inšpekcia tiež spustila kontrolu v súvislosti so zásahom policajtov Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu atentátov na politikov v Európe.
Atentáty na politikov v Európe
28. februára 1986 – Na ulici v Štokholme strelnou zbraňou usmrtil doteraz neznámy páchateľ švédskeho premiéra Olofa Palmeho. Rozsiahle vyšetrovanie švédska prokuratúra ukončila až v júni 2020 z dôvodu úmrtia hlavného podozrivého Stiga Engströma.
12. októbra 1990 – Nemeckého ministra vnútra Wolfganga Schäublea postrelil na predvolebnom mítingu v Oppenau psychicky chorý muž. Schäuble utrpel ťažké zranenia, po ktorých ochrnul na dolnú časť tela. Do konca svojho života zostal pripútaný na invalidnom vozíku.
3. októbra 1995 – Macedónsky prezident Kiro Gligorov prežil pokus o atentát po tom, ako bomba dodnes neznámeho páchateľa nastražená v jeho aute zabila dvoch ľudí. Gligorov prišiel o oko a na tvári mu zostali jazvy.
16. júla 1996 – Necelý týždeň po tom, ako Najvyššia rada Ukrajiny schválila vymenovanie Pavla Lazarenka za predsedu vlády, prežil politik atentát, keď neďaleko jeho auta na ceste z Kyjeva na letisko Boryspil explodovala bomba.
10. februára 1998 – Gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze prežil pokus o atentát v hlavnom meste Tbilisi. Pri útoku granátometom na prezidentský konvoj zomreli dve osoby, z toho jeden ochrankár a jeden z útočníkov.
11. januára 1999 – Vo vchode panelového domu na Bajzovej ulici v Bratislave zastrelili štyrmi strelami z pištole kalibru 7,65 mm exministra hospodárstva Jána Duckého. Obžalovaný Oleg T.K. doteraz nebol právoplatne odsúdený.
6. mája 2002 – Pri atentáte podľahol strelným zraneniam holandský krajne pravicový politik Pim Fortuyn. Jeho vrah bol členom združenia Ofenzívna ekológia.
14. júla 2002 – Francúzsky prezident Jacques Chirac počas vojenskej prehliadky na Champs-Élysées v Paríži unikol pokusu o atentát strelnou zbraňou. Útočníkom bol 25-ročný neonacistický aktivista Maxime Brunerie.
12. marca 2003 – Srbský premiér Zoran Djindjič podľahol strelným zraneniam. Utrpel ich počas atentátu v Belehrade. Útok zorganizovali príslušníci špeciálnych policajných jednotiek, ktoré boli napojené na predchádzajúce srbské vedenie.
10. septembra 2003 – Švédsku ministerku zahraničných vecí Annu Lindhovú napadol 26-ročný Švéd srbského pôvodu Mijailo Mijailovič. Lindhová deň nato početným bodným a sečným zraneniam podľahla.
15. marca 2005 – Kosovský prezident Ibrahim Rugova prežil pokus o atentát po tom, ako pri jeho konvoji prechádzajúcom centrom Prištiny explodovalo výbušné zariadenie.
16. júna 2016 – V severoanglickom meste Birstall zavraždili britskú labouristickú poslankyňu Jo Coxovú. Političku zastrelil a dobodal neonacista Thomas Mair.
